Alexander J. Kenji: Boj o štát

02.09.2014 19:46

Alexander J. Kenji vzišiel z projektu Mamtalent.sk. Čitatelia uvedenej stránky sa mohli stretnúť s dlhšou verziou románu, v aktuálnom knižnom vydaní ide o zredigovanú verziu. Napriek tomu sú práve slabé redaktorské zásahy hlavným nedostatkom inak svižného príbehu.

Kniha je v podstate politickou fikciou (čo je vlastne odroda science-fiction, ale sci-fi nálepka, bohužiaľ, domáce knihy ešte stále primálo predáva). Slovensko je po ruskej nevydarenej invázii. Na Sliači máme základňu NATO. Partia amerických vojakov, resp. príslušníkov špeciálneho útvaru sa dostane do potýčky s tajnými polovojenskými jednotkami pripravujúcimi štátny prevrat...

Hneď na začiatku poviem, že Boj o štát po počiatočnom očarený zo zvolenej témy a žánru (military triler) veľmi rýchlo stráca body. Môžu za to Američania. Ako takmer vždy :-).

Takýto typ románu som chcel od slovenského autora čítať už dlho. A keď je tu, je príliš ovplyvnený Tomom Clancym (Vysoká hra patriotov, Rainbow Six). Veď ak budem chcieť čítať o mariňákoch či agentoch USA či Izraelu, tak si prečítam práve niektorého z americko-židovských autorov. Tým, že hlavnými hrdinami Boja o štát sú príslušníci CIA a Mossadu, kniha značne stráca na zaujímavosti. Prečo by naši príslušníci 5. pluku alebo útvaru Lynx nemohli byť rovnako drsní frajeri? Pre ukázanie hrdinstva je jedno koľko špionážnych satelitov a droidov máme k dispozícii, nie?

Okrem Clancyho, pripomenie Kenjiho kniha aj príbehy Fredericka Forsytha (Šakal, Ikona). Lenže politickú líniu Kenji zvláda podstatne horšie ako akčné eskapády komanda. Kým Forsyth (i Clancy) majú dopodrobna prepracované politické pozadie a medzinárodné vzťahy, v aktuálnom slovenskom trileri sú karty namiešané dosť jednoducho. Rusi sú zlí, Američania dobrí, Slováci nechcú ani jedných, a nikoho nezaujíma ako to naša republika chce prežiť. Ponúkalo sa napojenie na Nemecko, ale to je podané len vo vzťahu k neonacizmu.

Celkovo nadhodenie ľudáckych tém a kooperácia s nacistickými Nemcami mi prišla trochu prostoduchá. Veď slovenský fašizmus (nie nacizmus) mal za Tisovej vlády veľmi významný odtieň kresťanstva a konzervativizmu (nech to znie akokoľvek mrazivo). Nemecký národný socializmus bol zameraný aj proti cirkvi, aj proti Slovanom. Myslím, že aj preto je dodnes naše postavenie v Druhej svetovej vojne také kontroverzné. Skrátka, moderné politické prepojenie Nemecka a Slovenska na základe odkazu na prvú Slovenskú republiku ma bez hlbšieho rozboru nepresvedčilo.

Román využíva všetky techno-army vychytávky ako sa na tento druh literatúry patrí. Značky a prevedenia zbraní, hodnosti, opis techniky i vojenské skratky sú v texte spomínané väčšinou v správnej miere, aby text nestratil zrozumiteľnosť. Akurát časté používanie výrazu „multifunkčný displej MFD“ je mierne úsmevný.

Po vzore už vyššie spomínaných autorov má Boj o štát aj spravodajský rozmer (Inštitút pre bezpečnostné štúdie). Tu ide výlučne o slovenských hrdinov, ale táto línia občas uberá knihe na tempe – spravodajcovia totiž neoplývajú príliš záživnou robotou. Myslím, že aj to je dôvod, prečo v niektorých filmových Ryanovkách (podľa kníh Toma Clancyho) vyznieva Jack Ryan ako vedľajšia postava (Hon na ponorku, Jasné nebezpečenstvo). Občas mi tiež vadilo, že slovenskí analytici žasnú nad hrôzami nacizmu (akoby o nich doteraz nevedeli).

Čo však funguje na jednotku, je akcia. A Kenji bravúrne zvláda aj charakterizáciu bojovníkov. Ide o skratkovitý opis, ale pre potreby akčného románu, úplne postačujúci. Vyslovene som sa hrozil množstva postáv, ale autor dokáže aj nových hrdinov v okamihu čitateľovi priblížiť, a prípadne ich v nasledujúcej chvíli zabiť tak, že vám zrazu chýbajú. Keď som sa dostal ku kapitole Boj o veľvyslanectvo, moje vnútro zaúpelo. Pretože udalosti spojené s útokom na ambasádu boli v predošlej kapitole funkčné ako rozbuška. Čítať dlhšie o neznámych ochrankároch a americkom diplomatickom zbore sa mi vôbec nechcelo. A napokon to bola jedna z najlepších častí knihy.

Boj o štát má teda silnejšie i slabšie chvíle. Napínavosť prestreliek a naháňačiek vás však nútia prehrýzť sa aj menej zábavnými časťami. Väčšina spomenutých chýb by bola ľahko odstrániteľná, ale v slovenských podmienkach je editorská a redaktorská práca v úplne inom postavení ako pri zahraničných bestseleroch... Čo je hlavne v prípade aktuálneho románu veľká škoda.

Na záver ešte spomeniem dnes akési moderné zjednodušovanie. Vidím ho občas aj u Kariku, už takmer stále u Hvoreckého. Kenji sa tiež nevyhol podobnej chybe a často si pomáha rozprávačom, ktorý miesto toho, aby bol nezaujatý sprievodca príbehom (ako by to pri vševediacom type rozprávača malo byť), vyjadruje svoje politické názory („Vďaka deštrukčnej kampani vyhrali kryptokomunisti.“) či dokonca rovno odsudzuje niektoré postavy („Vyštudovala žurnalistiku, ale aj tak to z nej dobrú novinárku neurobilo.“). Tam kde si má vytvoriť názor čitateľ, sa vyjadruje „osoba“, o ktorej nič nevieme.

Ambiciózny román, ktorý prílišným americkým pohľadom na vec a primalými redakčnými úpravami prišiel o titul udalosť roka.

Hodnotenie: 60%

Alexander J. Kenji: Boj o štát
Vydavateľstvo: Koruna
Redakcia: Gertrúda Holländerová
Obálka: Peter Mičuda
Rok vydania: 2014
Počet strán: 368
Väzba: pevná