Čítanie na leto 2015

18.07.2015 20:20

Aj začiatkom tohto leta som sa pustil do zameškaných oddychoviek, ktoré sa asi najlepšie čítajú niekde na pláži či v hojdacej sieti. Tentoraz prišla na rad domáca scéna.

 

Aleš Kot, Michael Walsh, Tradd Moore, Mateus Santalouco, Morgan Jeske, Will Tempest: ZERO – Krize

Aleš Kot je český scenárista. Žije v USA. A píše napríklad aj pre DC. „Zaujímavejšia“ je však jeho tvorba pre Image Comics. Pre nich napísal komiksy o agentovi Edwardovi Zerovi. A teraz ich v češtine vydáva Crew.

Zero je na misii a niečo sa zvrtne. A niečo sa zvrtne aj nabudúce. Zero skrátka pracuje na hrane a neberie si servítky. Nie je žiadny Bond. Popri akčných eskapádach hlavného hrdinu nám scenárista predstavuje pozadie, budúcnosť, minulosť... Nadhadzuje vzťahy medzi postavami, primiešava krvavú akciu i náznaky emócií.

Každý príbeh (zošit) kreslí iný autor. Príbeh je jeden, ale často je rozprávaný sympaticky komplikovane, cez vedľajšie postavy či retrospektívy. Kresba dobre pracuje s atmosférou nech už ide o temné detstvo, výcvik alebo atmosféru vojnovej Palestíny či slnkom zaliatej Brazílie.

ZERO – Krize je originálne poňatý komiks s neoriginálnou témou. Päť zošitov tvoriacich prvú knihu je len akýsi úvod, ale ne rozdiel od iných seriáloviek (Parchanti) si kúpim aj pokračovania.

80%

 

Michal Čierny: Prípad Vendéta

Vydavateľstvo Tatran prišlo pred nejakým časom s novým slovenským krimi objavom. Žeby nová konkurencia pre jednotku slovenskej detektívky Dominika Dána?

Na Prípade Vendéta vidieť, že Michal Čierny ako autor má ešte určité medzery.

Aktuálna kniha je o drogách, o podsvetí a o policajnom vyšetrovaní. Príbeh okolo malého dílera, ktorý stúpa v mafiánskej hierarchii je fajn. Aj ukázanie práce policajtov je fajn. Ale rozhovory postáv šuštia papierom a autorov štýl je značne nevypísaný.

Okrem opakovania určitých informácií (Nemci sú úchyláci), detinského vyjadrovania gangstrov („otrava otravná“), krkolomného kvákania policajtov („Zdalo sa mi, že sme stratili jednu písomnosť.“), román trpí aj slabou charakterizáciou postáv, predovšetkým u mužov zákona. Podchvíľou som sa musel vracať, aby som si uvedomil či čítam o kriminalistoch alebo týpkoch z protidrogového.

Na druhú stranu sú všetky akcie napísané pútavo a prípravy na policajný zásah a domovú prehliadku sú vyslovene napínavé. Text je celkovo dobre členený, udalosti rýchlo odsýpajú. Navyše kniha má striedmych 140 strán.

Ak zvládate Dána, ktorý má tiež medzery v psychológii hrdinov i reálnosti dialógov, mohli by ste s prižmúrenými očami zvládnuť aj Michala Čierneho.

60%

 

Požierač

Krimitriler v slovenských horách? To by nemuselo dopadnúť zle. Nedopadlo. Ale...

Roman Kulich prišiel s jednoduchým detektívnym príbehom, kde policajt pátra po masovom vrahovi. Postáv je len pár, čo je fajn, ale občas sú vzťahy príliš silené, len aby si autor nemusel prizvať na pomoc ďalšieho hrdinu.

Požierač pomerne odvážne pracuje s postavou samotného vraha. Nejde len o záporáka na úteku, je to regulérny (anti)hrdina. Jeho konanie je komplexne popísané, ako aj jeho psychologický profil (tak tomu tuším hovoria v Myšliankach vraha a občas aj v CSI...).

Námet na letnú oddychovku ako stvorený, jednoduchý štýl, rovnako. Lenže román má takmer sto zbytočných strán. Niektoré postupy vyšetrovania chcú byť natoľko autentické, až sú otravné a samotným výsledkom je často informácia, ku ktorej detektív mohol prísť jedným stručným telefonátom.

Akonáhle sa niečo začne diať, vie byť Požierač napínavý i akčný. V závere vám napadne, že autorovým obľúbeným scenáristom je George Lucas, ale aj vďaka pomiestnej menšej uveriteľnosti, ide stále o čitateľnú zábavu.

Ako skrátený stopäťdesiat stranový paperback si viem Kulichov román predstaviť ako dokonalý letný bestseler.

50%

 

Projekt Zenta

Zenta nie je najlepším slovenským sci-fi románom. Tým je Večnosť omylov Jany Plauchovej.

Juríkova nová kniha je označovaná za steampunk, ale mne sa skôr páči označenie alternatívna história. Možno aj preto, že román nie je príliš punkový a parou a ozubenými kolieskami tiež šetrí.

Hlavný hrdina je historik a zhodou okolností sa dostane na výpravu ku hviezdam. Výpravu v retrofuturistickom štýle. Aj preto z príbehu cítiť skôr nadšenie pre objavovanie vesmíru než technické vychytávky (trochu ostrieľaný scifista nenájde v knihe veľa nových nápadov).

Svet, kde nevypukla prvá svetová vojna je ale podaný priam bravúrne. Podobne je na tom politická línia. Naša literatúra i spoločnosť potrebuje ako soľ debaty o slovenskej identite či „národnom charaktere“.

Autor sa hlavne zo začiatku príliš opája v opisoch Bratislavy (čo je hlavne pre nebratislavčanov trochu otravné), a ani neskôr sa nikam neponáhľa. Čitateľ si však postupne zvykne a aj keď dejom hýbe všetko iné len nie hlavný hrdina, napäto očakáva, ako celá expedícia i odhaľované sprisahanie dopadne.

V závere sa Jurík rozhodol prísť s mierne existenciálnymi vysvetleniami (až som si spomenul na toho starého chlapíka na konci druhého Matrixu), čím do značnej miery degraduje tému cesty do vesmíru i politických intríg. Lenže autor vzápätí zo všetkého šikovne vykľučkuje a dá zmysel všetkým rovinám príbehu (ale uberie na gradácii). Finálny prehľad „historických“ udalostí svojou hutnosťou navyše vynahradí záverečnú rozvetvenosť samotného príbehu.

Dalo by sa viac škrtať, dalo by sa viac popracovať na uveriteľnosti dejových zvratov, ale Projekt Zenta je aj tak fajn kniha.

70%