Desať filmových guilty pleasure (director's cut)

19.09.2016 11:58

V skutočnosti nejde o žiadny „režisérsky zostrih“, len som si ešte spomenul na päť filmov, ktoré som pri minulom výbere zabudol zohľadniť. Keďže vyhodiť zo zoznamu nie je čo, a robiť výber pätnástich filmových guilty pleasure je trochu čudné, zvolil som tento názov. Áno, páči sa mi, ako to znie...
 

Označenie „guilty pleasure“ väčšinou dávame filmom, pri ktorých vidíme chyby, ale napriek tomu ich máme radi. V mojom prípade by tak išlo napríklad o Spirita, Náhradníkov, Babylon A.D. alebo remake Barbara Conana.

V tomto zozname som sa ale zameral skôr na filmy, ktoré sa mi páčia tak veľmi, že na rozdiel od ostatných v nich chyby vlastne ani nevidím. A to ani po rokoch.
 

Harley Davidson & Marlboro Man (1991)

Každý malý chlapec občas zatúži vyskočiť na motorku a vyraziť... V mojom detstve tieto túžby podporovali filmy ako Studený ako kameň alebo Studený ako ľad. Lenže Mickey Rourke a Don Johnson sú takí veľkí frajeri a trúsia toľko hlášok, že konkurencia nemala vtedy ani dnes šancu. A kým v Mladých puškách by som sa bez Bon Joviho obišiel, tu je úvodná jazda Spojenými štátmi famózna aj vďaka tónom Wanted, Dead Or Alive.

Kyborg (1989)

Po madmaxovskom Road Warriorovi a Fury Road je Kyborg najlepší postapo film. A pritom „obyčajná“ bojovka s Van Dammom. Lenže prostredie kanálov a rozvalín je okúzľujúce, záporáci démonickí a kopačky z otočky nikdy neboli také pôsobivé. Navyše nezabudnuteľné drsné scény s ukrižovaním, alebo spúšťanie rodiny do studne...
 

Tashunga (1996)

Deväťdesiatym rokom sa nedá uprieť snaha o posunutie westernu (po biednych rokoch osemdesiatych) do novej doby (Tombstone, Pištoľníčky, Rýchlejší ako smrť), ale v konečnom dôsledku nevzniklo nič, čo by šlo tesať do kameňa (áno, vravím to aj napriek existencii Nezmieriteľných). Až na Tashungu... Ťažko povedať, či ma natoľko ovplyvniť fakt, že išlo o prvý film z požičovne, ktorý som videl na vlastnom VHS prehrávači (Biely tesák bol požičaný), ale aj dnes dokážem so zatajeným dychom sledovať Lambertove lezenie po ľadopáde. Celkovo zimné westerny majú svoje čaro...

Chobotnica (1998)

Najlepší film z plejády deväťdesiatkových zookillovačiek (Anakonda, Útok z hlbín, Jazero). V podstate ten istý scenár ako pri štvrtom Votrelcovi, ale omnoho viac hlášok a sympatických postáv (hranica medzi paródiou a uvedomelou žánrovkou je fakt tenká). Triky na vysokej úrovni, dych berúca akcia, životná úloha pre Treata Williamsa (zbohom, Vlasy) a skvelá hudba Jerryho Goldsmitha robia z filmu nestarnúci klenot.

Equilibrium (2002)

Equilibrium očarilo viac divákov než ostatné filmy z môjho zoznamu. Lenže pre mňa ja totálne dokonalé. Vo svojej (úmyselne prehnanej) štylizácii dorovnáva akčné kulty ako Matrix alebo Blade a pritom príbehovo využíva najklasickejšie žánrové ingrediencie (1984, 451° Fahrenheita). Kurt Wimmer už nedokázal natočiť ďalší film (Ultraviolet) s takto precízne zrežírovanými scénami.

Bratstvo vlkov (2001)

Aj táto francúzska dobrodružná pecka, má pomerne veľa fanúšikov, ale aj kopu hejterov. Možnože ide o guláš, kde je všetko od kung-fu cez politiku až po vraždiace monštrum. Ale tá atmosféra a tie namakané akčné scény... Bratstvo vlkov je asi jediný európsky akčný „historický“ film ktorý dokázal prekonať rozpačitosť nového milénia (Mušketier, Blanche, Fanfán Tulipán).
 

Bleskový muž (1996)

Ani tento film nepatrí k najzatracovanejším, ale ja mám pocit, že je stále málo docenený. Najlepšia seagalovka, a čo viac, jeden z najlepších buddy filmov. Smrtonosná zbraň a Posledný skaut sú nedosiahnuteľné klenoty, ale keď ich mám už príliš opozerané, siahnem práve po Bleskovom mužovi. Originálne súboje, výborne napísané dialógy a neskutočná chémia medzi Seagalom a Wayansom...

Pomstiteľ bez mena (1998)

Jackie Chan je legenda. Faktom však je, že (napriek tomu, že bol jediný martial art herec, ktorému nezlomili krk ani miléniové roky) dodnes neprekonal svoje osemdesiatkové hity (Police story, Božská relikvia, Navždy drakom). Jedine Pomstiteľ bez mena sa im vyrovnal. Ale bol som asi jediný, kto si to (mimo Ázie) všimol. Dokonalý mix komediálnych scénok a luxusných akčných scén. Niektoré časti choreografií sme síce mohli vidieť v Drunken Master II (najlepšie súboje všetkých čias...), ale tu sú bitky perfektne aktualizované do modernej doby a Jackie asi naposledy dáva do filmu naozaj všetko...

Šialená jazda (1997)

Pre Dacascosa som mal vždy slabosť. Aj keď dobrých filmov má len zopár. Práve Šialená jazda však spája kvalitný akčný film i skvelé bojové scény (a to väčšinou tie najlepšie scény bývajú v nie práve zmysluplných filmoch – Ong-bak, Neporaziteľný 2, Inštinkt lovca). Okrem Dacascosovej neuveriteľnej pohyblivosti tu funguje aj buddy rozmer.

Univerzálny vojak 4: Odplata (2012)

V skutočnosti ide o šestku, ale štvorka ak rátame len filmy s Van Dammom. Aj keď tu je belgický mlátič „len“ vedľajšou postavou. Ale prekvapivo ide o najserióznejší film celého môjho zoznamu. Dokonalo vystihnutá temná až psychedelická atmosféra posúva (inak dosť priemernú) sériu niekam úplne inam. Scott Adkins ukazuje, že je momentálne suverénna jednotka a dodáva filmu moderný drajv. A Dolph Lundgren i Jean-Claude Van Damme si struhli asi najlepšie úlohy od čias ich najväčšej slávy, a nepotrebovali k tomu ani Stalloneho Postrádateľných...

***
 

Povodeň (1998)

Srdcovka možnože spojená s ošiaľom, ktorý v mojom živote spustil prvý videoprehrávač u nás doma (viď Tashunga). V každom prípade však ide o sympatické a príjemne nejednoznačné postavy. A o fakt, že ani tak nejde o katastrofický film, ale nadupaný akčňák v štýle napr. Prepadnutia 13. okrsku. Asi jediný akčný film, kde mi sadol Christian Slater.
 

Švéd (1994)

Nepriznaná predloha Cameronovho Avatara. Alebo drsnejšia verzia Pocahontas. Perfektní záporáci, drsný humor a najlepší film Dolpha Lundgrena (prepáč, Rocky IV). Dolphove klasiky ako Červený škorpión alebo Vládcovia vesmíru ma nikdy tak nechytili ako táto rambovka v pralese. A s posolstvom.
 

Swordfish (2001)

Rok 2001 a krásne spomienky na časy, keď Hugh Jackman bol pre mňa „novým Melom Gibsonom“. Možno aj preto (a napriek moderným vychytávkam) som vo filme vždy cítil dravosť deväťdesiatkových akčných filmov a trilerov ako boli Nebezpečná rýchlosť alebo Sprisahanie. A Halle Berry na mňa tiež urobila dojem – ženy, ktoré čítajú knihy sú skrátka sexi :-)
 

Ako štvaná zver (1995)

Operácia Zlomený šíp, Darebáci, Skala, Nebezpečná rýchlosť... a ja si za týmito klasikami pokojne pustím Ako štvaná zver. Pretože ten film má všetko, čo akčný film deväťdesiatych rokov mal mať. Skvelú hudbu, ruskú mafiu, výbuchy i poctivú erotickú scénu. Zabudol som na niečo?
 

Osobný strážca (1992)

Až sa blbo cítim, že to verejne priznávam, ale ja mám skrátka Bodygárda rád. Nielen ako nejaký „hudobný“ film s pár úžasnými pesničkami, aj ako akčný film, kde Kevinovi žeriem každé mrknutie. Scéna verbovania (vrhacie nože) patrí k mojim najobľúbenejším filmovým scénam.