Fantázia 2010 – Antológia fantastických poviedok, Ivan Pullman (ed.)
Tak tu máme ďalšiu nádielku slovenskej fantastiky. V slovenčine, čo je celkom výnimočná vec a vďačíme za ňu časopisu Fantázia, resp. vydavateľstvu Fantázia, resp. súťaži Cena Fantázie. Veru, fantázia všade, kde sa pozriete...
Tvorcovia tohto už tradičného projektu sa ho tentoraz rozhodli prezentovať ako nové inšpirácie, nové trendy a predstavenie nových autorov vo fantastike. Väčšina autorov v zbierke je minimálne slovenskému fandomu známa a témy sú v podstate všetky štandardné, napriek tomu plne chápem určitú snahu dištancovať od nálepky „to najlepšieho zo slovenskej SF scény za rok 2010“. A ako teda vyzerá to najlepšieho zo slovenskej SF scény za rok 2010?
Soňa Lantajová je v zámernom kríži čitateľov pomerne krátko, ale už si dokázala vybudovať svoj vlastný štýl i fanklub. Jej tvorba nesie známky akejsi rozprávkovej roztomilosti a možno nemá všetky postavy vykreslené tak uveriteľne, akoby chcela, ale jej Dračica dokáže rozosmiať i prekvapiť. Reštaurácia, kde sa podáva dračie mäso patrí k tomu najoriginálnejšiemu, čo sa vyskytlo v antológii.
Pri svite mesiaca Martina Tomčíka má smolu. Poviedka je obkľúčená značne zručnejšie napísanými textami. Jasne však ukazuje, čo je momentálne v kurze. Vyvolený, strašidelný démon, tajuplní záchrancovia, boj o megamagickú moc... Na rovinu povedané, keby to bola klasická fantasy, je to neskutočný (dvadsaťpäťstranový!) gýč. Avšak Svit sa odohráva v súčasnosti. A to je všetko. Tento fakt a ako-tak slušné tempo ho zachraňujú.
Zusku Stožickú určite netreba predstavovať ani českému čitateľovi. Patrí k tomu najlepšiemu, čo doma máme a svojím dielkom Mamut farby malinového lekváru dokazuje, že písať fantastiku sa dá aj s citom a prostredníctvom drobnokresby – akoby ani nešlo o underground. Príbeh malého chlapca a jeho neposlušnej plyšovej hračky je vtipný, smutný, okúzľujúci... až máte pocit, že ide o fagana od susedov.
Pozostatky sú napísane zručne. Možno nie sú hororom a ich zápletka je akoby zbuchnutá na poslednú chvíľu, ale Marek Mittaš zjavne vie, čo chce písať a pre koho to chce písať. A tak nás presviedča, že byť hrobárom, ktorý sa vie postarať o prebytočné telá, nie je na zahodenie, len sa treba pripraviť na určité nepríjemnosti.
Ďalším hororovým, nie však strašidelným príbehom je Gemini. Gabriela Habdáková možno neprekvapí zažitých čitateľov fantastiky, rozhodne jej však nechýba schopnosť pôsobivej vizualizácie vlastných predstáv. Hlavný hrdina zisťuje, že čosi v jeho okolí nie je v poriadku, pretože ľudia sa ho pýtajú na veci, ktoré si vôbec nepamätá. Ak autorka popracuje na svojom štýle, určite sa s ňou stretneme aj v budúcnosti.
Martin K. Strobus sa objavil už v minulej antológii a tentoraz sa pokúsil svojej tvorbe dodať nádych filozofie. Ostalo to len v štádiu pokusu, ale nijako to neznižuje čitateľnosť jeho poviedky. Smrť je fantasy len preto, že chce. V centre diania je „obyčajná“ poprava. Svižne opísaná z viacerých pohľadov a na sympaticky malom počte strán. Avšak trochu viac práce s postavami by textu určite prospelo.
Čierna odroda je napísaná šikovne. Všetko, kde by odhalila svoju béčkovosť a nedotiahnutosť obchádza a ukrýva v temnote. Ostáva tak len jednoduchý atmosferický príbeh, ktorý je rovnako tuctový ako dokonalý. Je to skrátka presne taký horor, aký chcú fanúšikovia žánru čítať. Tomáš Straňák poteší aj pôsobivo opísaným vinárskym prostredím.
Ďalšou poviedkou je Ovipositor so skomoleným názvom na Ovipostor. Politfiction zo slovenského prostredia o terorizme a podobných neduhoch. Meno autora je zhodné s menom recenzenta, čiže tentoraz bez zhodnotenia textu.
Soňa Košičiarová napísala Homo homini lupus. Napísalo ho svižne, originálne a aj vďaka tomu sa dá tomuto takmer hororu prepáčiť absencia prekvapivých momentov. Už z názvu je jasné o čo pôjde, a som presvedčený, že už len vďaka vlkodlačej téme si rodinka bezdomovcov nájde množstvo priaznivcov.
Termálny prameň opäť neprináša nič originálne, navyše má tú nevýhodu, že návrat v čase do komunizmu už dnes mnohým lezie na nervy. Terézia Píšiová to prehnala s počtom strán a minimom dramatických momentov, ktoré by hýbali dejom, poviedka sa však nečíta zle.
Ako bonus je v knižke sci-fi poviedočka Na cestách Lucie Halčinovej. Príbehovo určite nič svetoborné, ale vykreslenie zničeného sveta ako aj priateľstva dvoch tulákov je úderné a svižné.
Zborník Fantázia 2010 má mamuta, draka aj démonický vinič. Už preto kniha stojí za prečítanie. Zvyšok príspevkov má zase tú výhodu, že neublížia. Občas možno potrápia, občas možno rýchlo vyšumia, občas určite pobavia... Jednoducho mi vychádza, že slovenská fantastika stále nie je na ceste do pekla, ako niektorí radi naznačujú.
Hodnotenie: 60%
Fantázia 2010 – Antológia fantastických poviedok
Zostavil: Ivan Pullman
Vydavateľ: Mg. Ivan Aľakša - Fantázia
Obálka: Miroslav Regitko
Rok vydania: 2010
Počet strán: 200
Prevedenie: Brož.
Rozmer: 110 x 170
Cena: 4,99 €