Hľadanie novej identity Istroconu

30.09.2012 22:01

Tento rok som sa rozhodol poňať návštevu Istroconu trochu inak, dospelejšie. Veď ide o akciu, ktorá je tu od roku 1988. Za tú dobu si con vydobyl slušnú prestíž a navštevujú ho takmer všetky vekové ročníky. Navyše okrem už tradičného dvojčaťa (a vlastného reinkarnátora) Comics Salónu, pribudol tento rok do partie aj nemenej legendárny Parcon.

 

Cesta zo stredného Slovenska mi trvala niekoľko hodín, odhodlanie objaviť novú serióznu tvár Istro-Comics-Parconu to však vo mne len posilnilo. Množstvo (prevažne) ozbrojených mladých ľudí v šialených kostýmoch bolo síce porovnateľné s minulým rokom, ale pri bližšom pohľade bolo zrejmé, že množstvo dám vo večerných róbach a pánov v sakách značne vzrástol. Aj sbs-kár pri vstupe pôsobil sympaticky profesionálne.

Aby som sa utvrdil vo svojom pláne, prvá prednáška, na ktorú som sa vrhol, bola na tému Ostanú jadrové elektrárne iba sci-fi? Tak to má byť - len aktuálne a vážne témy dokážu tento con posunúť ďalej. Martin Macášek rozprával prevažne o faktoch a prevažne o fungovaní jadrových elektrární. Určite zaujímavé, len škoda, že miestami používal rovnaké „citové“ metódy ako ním toľko kritizovaní aktivisti (zábery na elektráreň cez rozkvitnutú jabloň, srnka pasúca sa vedľa chladiacich veží.)

Keďže som bol s doterajším vývojom spokojní, kúpil som si Maneki Neko pre šťastie a artovo pôsobiaci komiks o Johnovi Constantinovi.

Seriál Star Wars: Clone Wars považujem za najlepšie Hviezdne vojny, ale napriek tomu som sobotné premietanie pilotného filmu vynechal... Išiel som však na prednášku pána Mitsuhsu Ishikawu (šéf spoločnosti Production I.G.) o veciach ako Ghost In The Shell. Ak ste doteraz mali pocit, že Innocence (GITS 2) je len fajn film, pozrite si ho ešte raz a možno zistíte, že je to vlastne psychologicko-éterická štúdia o ľudskom bytí. Zopár videí ukázalo, že v I.G. pracujú aj na úplne obyčajných veciach ako sú hudobné klipy či reklamy na šampón.

Vďaka mierne rozpačitému začiatku krstu antológie slovenskej fantasy Čas hrdinov (trailer) som sa v pohode stihol presunúť do malej sály na druhé poschodie. A čakalo ma hneď niekoľko prekvapení. V prvom rade to boli fakt dlhé nohy a fakt krátka sukňa Alexandry Pavelkovej a za druhé fakt, že Rasťo Weber sa vracia. Teda to, že má poviedku v Čase hrdinov som vedel aj skôr, ale pri nasledujúcom predstavení a krstení nového Rogana od Ďura Červenáka Čierny Rogan: Zlato Arkony 1 (trailer) som zistil, že bude mať svoj text aj tam. Ak ma v počiatkoch môjho záujmu o fantasy bavili niekoho príbehy tak práve Weberove...

Na hurónsku prednášku JWP o brutálnom písaní, čítaní a pozeraní som sa dostal trochu nechtiac a takmer vo mne prebudila zabudnutú túžbu po násilí a krvi, našťastie som sa ovládol a ponáhľal sa späť na druhé poschodie, kde mi rada Fandomu prehĺbila vedomosti o histórii a fungovaní fandomu, vlastne Fandomu. A potom to prišlo.

Prednáška Crossed - nejdrsnější série Gartha Ennise. Kamil „MdS“ Bernášek je diabol (MdS = Markíz de Sade. V češtine markýz - s dlhým a tvrdým :-)) Napriek svojmu mierumilovnému výrazu bol jeho výstup plný vulgarizmov, úchylného humoru a nadšenia zo zabíjania. Okrem iného sa plne pripravuje na zombie apokalypsu a zháňa sekeru s názvom Zombie killer (toto je možno ona). V prípade útoku zombíkov má jasno napríklad v tom, že ženy, deti a dôchodcovia sú na príťaž. A poslednú guľku si vždy necháva pre seba. A vtedy som sa vykašľal na hľadanie dospelej tváre Istro-Comics-Parconu a naplno si vychutnával obrázky a komentáre k sérii o nakazených, ktorí kadia, zabíjajú a znásilňujú (chystá sa český preklad).

Okamžite po prednáške som si v Brlohu kúpil komiks Hitman (samozrejme od Gartha Ennisa) a Sudcu Dredda. Ešte som zistil, že časopis Jupiter (web) pokračuje za svojou púťou byť najlepším slovenským SFaF e-časopisom a už som sa vrhol na premietanie AMV. A bola to hrôza. Takmer žiadna krv, žiadne gule. Klipy bez fantázie a občas aj zmyslu. Aspoňže dva boli vtipné (AMV 12 a AMV 6).

V nedeľu som už vychladol a v pokoji si užíval Prednášku o prednášaní (fajn návod ako zlepšovať prednášky) a trochu neplánované rozprávanie o svete Warhammeru 40,000, o ktorom som doteraz vlastne nič nevedel.

Istrocon ani Comics Salón a dokonca ani Parcon sa príliš nezmenili a držia si svoju úroveň. Je možné ich poňať z rôznych pohľadov a hľadať v nich rôzny zmysel, napokon vás to však omrzí a budete chcieť len to, aby vás bavili... V mojom prípade to Istro-Comics-Parconu vyšlo.

P. S.: Stretol som Ishikawu v neďalekej slovenskej reštaurácii, fakt by ma zaujímalo, či si dal halušky.

 

 

Napísané pre www.sarden.cz