Jozef Karika: Na smrť 2 - Bez milosti

25.11.2013 22:12

Prvý diel je dobrý román. Čo sa týka modernej slovenskej prózy, jeden z najlepších. Už pri jednotke som však spomínal, že ma prekvapil výber témy a prostredia. Druhá svetová vojna nie je práve v kurze a o nacizme sme už počuli hádam všetko... O to viac ma prekvapilo, aká živá, akčná a nápaditá kniha vznikla. Dvojke je úplne iná. Škoda.

V recenzii na prvú časť som spomenul, že v závere autor mierne zaváhal a neustriehol tempo. Mal som na mysli časť príbehu s Karolom, ktorý sa začínal angažovať v likvidácii zajatcov. A práve v tomto „nezvládnutom“ duchu kráča značná časť románu Na smrť 2. Karol skrátka len likviduje a likviduje. Keď skončí v jednom meste ide do ďalšieho a opäť likviduje...

Viktor po návrate z Ameriky je na tom lepšie a v Ružomberku sa potýka so zvyšujúcou sa nenávisťou voči židom. Akonáhle ho však udalosti dostanú do koncentračného tábora, začína kolobeh opakujúcich sa úkonov aj v tejto časti príbehu...

Karika vždy využíval pre svoje knihy (polo)reálny historický rámec. Lenže kým si vybral vývoj udalostí (priebeh deväťdesiatyh rokov na Slovensku alebo vzostup mafie v Amerike), jeho príbehy odsýpali. Tentoraz si však Karika nezvolil vývoj, ale „iba“ konkrétnu historickú tému. Čas v jeho aktuálnom románe akoby zastal a autor krok po kroku rozpitváva vyvražďovanie a dianie v koncentračnom tábore. Akoby o tomto neboli desiatky filmov a kníh.

Veď všetci vieme, že boli deportácie, že väzni trpeli, že zajatcov triedili podľa ich využiteľnosti, že dochádzalo k ohromným likvidáciám, že sa spaľovalo, že sa mučilo, že sa robili pokusy na ľuďoch, že sa skúšali nové lieky, že sa robil genetický výskum...

A napriek tomu je celá stredná časť knihy (väčšia časť knihy) zaplnená opismi týchto síce strašných, ale úplne bežných vecí. Kým pri Viktorovi má čitateľ aspoň víziu nejakého vývoja (pomsta), pri ostatných postavách to vyzerá, že príbeh nikam nesmeruje. (Karol len pitvá a pitvá a Sára je vzhľadom na množstvo textu okolo Viktora vyslovene zbytočná – aj ženy mučili, aj na ženách robili pokusy atď.)

Chvíľu to vyzerá, že by autor mohol aspoň tému splynovania načať z trochu netradičnejšieho pohľadu (nakoľko sú aj dnes stále pochybnosti o dostatočnej efektívnosti tejto metódy). Prišlo mi preto sympatické, že splynovanie bolo väčšinu času len doplnkovou metódou a čakal som, s akým šokujúcim odhalením autor príde. Lenže nič sa neudialo. Príde strih a Nemci zrazu už len splynujú a splynujú, bez ohľadu na to, že donedávna sa hlavne spaľovalo a strieľalo.

Karika autorsky dospel a jeho písanie je omnoho kultivovanejšie a súdržnejšie než tomu bolo v minulosti. Liezlo mi na nervy, že dejovú linku zamotáva na jednom mieste, ale aj napriek občasnej otravnosti sa kniha nečíta až tak zle.

Možno je to aj tým, že v závere dochádza k zmene a príbeh je (tak ako v predošlých knihách) založený už nie na téme ale na vývoji celonárodných udalostí (povstanie). Až som mal miestami pocit, že autor by sa mal pri postavách pristaviť snáď aj trochu viac. Ale to bolo možno spôsobené práve obrovským kontrastom v rýchlosti odvíjania príbehu.

Na smrť 2 ani zďaleka nemá kvality jednotky, ale autor je už v štádiu takej „vypísanosti“, že dokáže napísať znesiteľnú knihu aj bez dostatočne prepracovaného príbehu. Román pôsobí vyzretejšie než napr. V tieni mafie 2, ale dvojku Mafie by som odporučil viac, keďže (aj napriek pár zádrhelom) nemá nudné pasáže.

Vznikla kniha, ktorá nemá čím prekvapiť. Niektoré pasáže potešia (začiatok, koniec), iné sú príliš pedantne poňaté až sa z nich vytráca zmysel beletrie a ostáva len beletrizovaný dokument.

Karika píše čoraz suverénnejšie, ale na to, aby napísal román, kde prevažnú časť vykonávajú postavy nezaujímavé veci ešte stále „nedorástol“. Ako cvičenie na tému psychológia postáv je Na smrť 2 celkom sympatický kúsok, ale pevne verím, že sa autor vráti k štandardnejšej forme trileru.

Hodnotenie: 60%

Jozef Karika: Na smrť 2 - Bez milosti
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 368
Väzba: pevná
Rok vydania: 2013