Jozef Karika: Nepriateľ štátu

30.10.2011 10:59

Najnovšia kniha Jozefa Kariku je sračka... Neviem, ako inak začať túto recenziu. Mojím vyhlásením možno vyvolám nepokoje na strednom Slovensku, do ktorých prileje olej tajná organizácia I-K-A-R, čo následne donúti odstúpiť ministra kultúry a nové vedenie ministerstva pretlačí cez parlament zámer zavrieť knižnice, uvaliť embargo na dovoz zahraničných kníh a recenzie na internete sa stanú ilegálnou záležitosťou.

Takto nejako sa odvíjajú udalosti v Nepriateľovi štátu. Karika sa prestal hrať na „výpoveď jednej generácie“ a odpálil to v štýle konšpiračno-akčno-politckého trileru. Prevedenie alá americký bestseler sa na našom trhu často nevidí. Ale to nemôže byť dôvod, prečo tvrdiť, že ide o dobrú knihu. Skôr je to námet pre céčkový filmový akčniak, kde stačia vrtuľníky, teroristi a pár RPG-éčiek.

Kniha sa sústredí na konšpiráciu a psychológia postáv je na úzadí. Karika sa snaží dodať zápletke na emóciách prostredníctvom odkazov na kontroverznú históriu slovenského štátu a stále aktuálnu maďarskú kartu. Autor použil aj osvedčené odpočítavanie času v názve kapitol. Len škoda, že delenie kapitol vôbec nekorešponduje s popisovaným napätím.  Jozef Karika sa skrátka v žánri oddychového trileru pohybuje dosť neobratne, akoby nemal šajnu, čo pri takýchto knihách zaberá (Dan Brown, John Grisham, Michael Crichton, Tom Clancy...).

Politická línia vôbec nefunguje - nedokážem uveriť, že politik Slotovho formátu dokáže donútiť ostatných 149 poslancov, aby mu tlieskali! Rovnako je naivné vysvetlenie vzniku národnostných nepokojov (Karikov článok Prečo na Slovensku vypukne občianska vojna mal oveľa uveriteľnejší základ). Autor síce tvrdí, že situácia je vybičovaná vďaka tajnej organizácii, ktorá má svojich členov všade, ale pri takomto druhu silnej organizácie je nepochopiteľné, prečo svoje záujmy nepresadia bez konfliktu. Tvrdenie, že vojna je biznis, je v slovensko-maďarskom priestore dosť nedotiahnuté.

Pár drobností som odcitoval na konci recenzie, okrem nich ma pobavilo napríklad zakódovanie(!) údajov tak, že nepriateľ okamžite spozná o aký druh zašifrovaných informácií ide. Dosť mi vadili aj scény, kde sa prvý krát stretnú dve postavy (a ide o nepriateľov) a nerobí im problém niekoľko strán kvákať o prvom slovenskom štáte alebo v druhom prípade (pri inej postave) o kresťanstve a Starom zákone. Kopanec do vajec pre všetkých, čo majú radi nespisovné vyjadrovanie v literatúre, predstavuje slovíčko „hajzeľ “. (Len pre istotu, narážam na ten mäkčeň).

V tieni mafie bola fajn, aj keď by sa ju zišlo preškrtať. Čas dravcov bol mierne roztržitý, ale celkom fajn triler. Nepriateľ štátu stavil na ingrediencie (akcia, brutalita), ktoré slúžili ako korenie v predošlých častiach a je to prúser, lebo tieto zložky sami o sebe nedokážu fungovať. (Karika skrátka nie je Červenák ani Kulhánek).

A, samozrejme, musím spomenúť aj fakt, že Karika sa nepoučil a pokračuje v brutal pasívnom písaní, kde privedie na pľac novú postavu a nasledujúce tri strany nám opisuje jej detstvo. Vlastne, takmer celá kniha je písaná neakčne, je tam málo dialógov, priveľa vysvetľuje rozprávač a úvodných šesťdesiat strán s chorým dievčatkom je vyslovené peklo nudy. Na slovenského Fredericka Forsytha a kvalitný konšpiračno-politický román si budeme musieť ešte počkať.

Po 80% (V tieni mafie) a 60% (Čas dravcov) prichádza 40%.

PS: Určite pritlačím na svojho človeka v parlamente, aby presadil zákon, na základe ktorého by vám za takto slabú knihu mali vrátiť peniaze.



Pár spomínaných ukážok:
#1
„Nastavil prepínač streľby na samopale smerom nadol, do polohy označenej 0, čo znamenalo zaistenie zbrane.“
#2
Harvan vytiahol mobil, spustil funkciu GPS.
„Sme asi päť kilometrov severovýchodne od Štrby,“ povedal po chvíli.
„Šikovná vecička.“ (agent tajnej služby!)
„Iste, môže okamžite zistiť aktuálnu polohu,“ prikývol primátor.
#3
„... čepeľ mu preťala krčnú chrbticu i miechu a zaborila sa hlboko do krku. (...) A vzápätí sa v oslňujúcom záblesku stratila kuchyňa (...), stratilo sa v ňom úplne všetko a nakoniec aj on sám.“ Autor o chvíľu píše, že dotyčný chrčí a dusí sa vlastnou krvou...
#4
„Chcete, aby som ta šiel sa vami?“
„Nemusíte, je to na vás, ale radšej by som vás mal na očiach. Viete toho priveľa. Možno by ste sa aj hodili.“ (riaditeľ sekcie vnútorného spravodajstva tajnej služby!)