Mark E. Pocha (ed.): Kniha bolesti

29.10.2013 19:06

Vydavateľstvo Artis Omnis pokračuje vo vydávaní žánrových zbierok. Kým predošlé súbory mali na starosti ostrieľaní harcovníci, ten aktuálny zostavil mladý zjav Mark E. Pocha. Aj vďaka tomu je kniha príjemne drzá. Ale občas aj nepríjemne rozpačitá.

 

Jiří W. Procházka: Až na věky

Kraťas od JWP poteší stručnosťou a drsnosťou, ale aj vzhľadom na rozsah i výstavbu príbehu, nedokáže text prekročiť tieň mikropoviedkovej formy. Dobre napísaná zábavka o mučení.

 

Martin Moudrý: AI845CD62

MM už v minizbierke A bude hůř ukázal, že má vzťah aj k iným žánrom ako je akčný splatter. Tentoraz ide o príbeh oslobodenej umelej inteligencie. Poviedka je brutálna, vtipná a ukecaná, ale jej vyvrcholenie jej uberá na serióznosti.

 

Hanina Veselá: Tkáč

Miestami možno pridlhá poviedka, ale stále originálna a čítavá. Je o mučení, ale je skôr fantasy než hororom. Chvíľu sa zdá, že ide o príbeh o padlých anjeloch, ale postupne z toho vylezie čosi viac. Ak mi po dočítaní, niečo napadlo, tak to, že je textu pre túto zbierku škoda. Je príliš dobre napísaná a príliš málo pasuje medzi okolité zvrátene zábavné poviedky.

 

Dušan D. Fabian: Půjčené je lepší vrátit

DuKE predstavuje drsného hrdinu Marvinovského typu. Čiže chlipník a hrdina v jednej osobe. Je to len akčná jednohubka v podobe jednej dlhšej scény, ale rozprávačovi nechýba vtip ani nadšenie pre krkolomnú akciu.

 

Milan Petrák: Melodie bolesti

Autor chcel možno napísať serióznu poviedku. Lenže klasický hororový úvod sa mení na menej uveriteľný akčný masaker. V konečnom dôsledku tak nie je vygradovaný ani slušný nápad s mučením a skladaním skladieb ani záverečná akčná eskapáda.

 

Mark E. Pocha: Svézt

Klasická nadržaná Pochovina o podozrivom týpkovi jazdiacom na starej škodovke a sexy stopárke nosiacej priveľký výstrih. Preexponovanosť poviedky vyváži jej obyčajnosť. Ako ukážka undergroundu, postačujúce.

 

Daniel Tučka: Vrátit zpět

Konečne poriadna bolesť. Bolesť mňa ako čitateľa... Daniel Tučka má neskutočne opisný štýl s dlhými vetami a pomalým rozprávaním. Nudil som sa aj vďaka vetám typu (voľný preklad): „Po niekoľkých nociach, zbavených schopnosti osviežiť ducha, medzi bdením rozjatreného vedomia a únavou po večernej fľaši koňaku zazdalo sa mi, že môj terajší stav, dozaista vyvolaný listami, prechádza v nemoc charakteru skôr duševného, lebo som často volal manželku a vídal jej večne mladú tvár s úsmevom hladiacim mi v ústrety, keď s kyticou ruží stojím na prahu starobou páchnucej izby, kde hlasito vrní chladiaci agregát, planie svetielko plynovej karmy a dosky podlahy sa prehýbajú pod váhou našich krokov, keď sme obaja tak blízko seba, blízko periny nahradzujúcej kúrenie, spálňu, obývaciu izbu i moju prvú celu doživotnej samoväzby.“ Textu nemožno uprieť určitú „gotickú magickosť“, ale v rámci ostatných diel v zbierke výstrel mimo.

 

Marja Holecyová: O husách, bolestožroutech a těch ostatních

Uf. Je niekoľko spôsobov ako urýchliť dej. Jeden je ten, že príbeh bude rozprávať niektorá postava ako spomienky. Lenže to, že pôjde o prierez niekoho životom, neznamená automaticky, že to bude aj rýchle čítanie. Kvantum textu bez hlbšieho ponorenia sa do príbehu. Ak si prečítate historický článok napr. o Johanke z Arcu, budete mať rovnaký pocit zainteresovanosti, ako som mal ja tu. Milovníci siahodlhých popisných ság, tešte sa.

 

Janko Iša: Revize jízdenek

Akčná jednohubka s dvomi sympatickými psychopatmi. Iša predvádza svoj zmysel pre akciu i príjemne nechutný humor. Splatter vo svojej najčistejšej podobe.

 

František Jirka: Psychicky náročná práce

Klasická „internetová“ poviedka. Čítal som ju už niekde na sieti a tam vyznievala celkom v pohode. Ako súčasť zbierky pôsobí zbytočne a nedotiahnuto. Pracovať pre Kórejcov nie je najjednoduchšie, ale dalo sa z tohto poznatku vytĺcť určite viac.

 

Anna Šochová: Vřed

Trochu psychodelické dielko. Neustále horiaca stena, hrdina zmietajúci sa v pochybnostiach či žije a či vôbec niekedy žil... Priznávam, že poviedka nie je príliš podľa môjho gusta, ale autorka má dobrý štýl. Opäť ale akoby z inej zbierky.

 

Mark E. Pocha: Šepoty mrtvých

Druhá poviedka od MEP je recesia, nakoľko tu vôbec nejde o príbeh či nejaké vyvrcholenie. Ide len o to, že (už tradične) chlap stredného veku s houmles výzorom behá s holým zadkom (i predkom) po zničenom svete a rozjíma o svojej manželke. Nezáväzný štýl rozprávania pomáha, aby ste sa na poviedku nehnevali

 

Janko Iša: Kšeft

Podobne ako prvá autorova práca aj teraz ide o akčný splatter. Snaha o ambicióznejší príbeh sa cení, ale tempo značne kolíše. Hlavný hrdina (opäť raz najlepší zabijak na svete) je fajn, takže by si zaslúžil prepracovanejší záver. Keďže sa skorumpovaným panelákom budúcnosti prediera s parťáčkou, bol tu priestor na lepšie rozvinutie vzťahov.

 

Milan Petrák: Mlčenliví soudruzi

Druhý autorov zárez v tejto zbierke ide už absolútne mimo. Mal som pocit, akoby som sa vrátil v čase a čítal sovietsku výberovku 13 x Sci-fi. Možno to bol zámer, ale v zbierke poviedka pôsobí dosť rušivo.

 

V Knihe bolesti hrajú prím akčné splatterove príbehy, ktoré rýchlo plynú a čitateľa bavia. Editor sa však v určitých okamihoch akoby zľakol vytvoriť takýto „béčkový“ výber a napchal do knihy aj absolútne odlišné texty, ktoré pôsobia ako zatiahnutá ručná brzda. Hlavne vďaka účasti JWP, MM, MEP či JI som sa tešil, že pôjde o iný typ knihy ako boli „povinné“ reprezentatívne výbery Čas hrdinov či Farby strachu. Kniha bolesti vykročila dobrým smerom, lenže miesto čvachtania sa v litroch krvi a metroch vnútorností, zbytočne vylieza na nudnú neundergroundovú súš.

 

Knihu sa oplatí kúpiť predovšetkým pre poviedky: Až na věky, AI845CD62, Půjčené je lepší vrátit, Svézt, Revize jízdenek, Šepoty mrtvých a Kšeft. Ak si odmyslíme, že má ísť o pochmúrny underground, kde na obálke je Vitruviov muž s odtrhnutou hlavou, tak aj Vřed a Tkáč. Dokopy to máme cca 140 + 60 strán zaujímavého čítania :-).

 

Hodnotenie: 60%

 

PS: Celkom by sa šikol nejaký doslov, kde by editor čitateľovi vysvetlil, čo sledoval rozdelením knihy do dvoch častí (Rána sa otevírá, Rána se zaceluje).

 

PPS: Myslím, že tu bola šanca aj na údernejšiu obálku. Ale tá by zasa nepasovala k tým menej údernejším poviedkam...

 

Kniha bolesti

To nejlepší z českého a slovenského pochmurného undergroundu

Počet strán: 304

Väzba: brožovaná

Rozmer: 105×175 mm

Jazyk: český

Rok vydania: 2013

 

Napísané pre www.sarden.cz