Nežiadúce účinky sexu v meste
Nedávno som si pozrel dlhoočakávaný (niekým určite) film, ktorý uzatvára šesť sezón seriálu Sex v meste. Film ako aj seriál vznikol podľa rovnomennej knihy (čiže Sex and the City). Nie je to román ani zbierka poviedok, je to skôr zmäť príbehov, úvah, čŕt. Vo svojej podstate sú to povrchné bláboly, ktoré svojou plytkosťou neublížia a ako stĺpček v časopise (niekoho určite) potešia.
Film rovnako ako seriál či kniha stojí na príbehu niekoľkých mestských žien, ktoré „nesedia doma na zadku“, ale žijú svoj život. Nakupujú u Versaceho, čítajú Vogue, majú šatníky o veľkosti menšej telocvične, počty topánok majú trojciferné číslo... Hej, a majú radi sex. Vďaka bohu sú vo filme už trochu staršie a trochu (naozaj len o trochu) dospelejšie, takže pohlavný styk už nieje najvyššou prioritou. Film ako stvorený pre emancipované ženy, ktoré chcú tomuto hnusnému a nespravodlivému svetu ukázať, že môžu žiť svoj sen.
Niekde ku koncu je scéna, kde Samantha (promiskuitná blondína) budí dojem, že konečne vie, čo chce od života a spokojne so svojimi priateľkami vychádza z módnej prehliadky, ktorá ich nadchla a ktorá im pripomenula, ako dávno už nepodnikli takúto akciu. Takýmto spôsobom opäť raz ukázali, že vek nie je dôležitý...
A vtedy Samanthu (oblečenú v bielom kožušteku) niekto obleje krvou. Dve neupravené, absolútne nespoločensky oblečené a očividne vulgárne ženy začnú vykrikovať, že kožuch je vražda. Zhrozená hrdinka sa však cez to prenesie (veď už je veľká, o chvíľu bude mať päťdesiat) a skonštatuje, že čoho sa ešte dožije a s hrdo zdvihnutou hlavou odkráča preč. Skvelé pokorenie tých vidieckych sliepok... všetky fanynky v duchu Samanthe tlieskajú...
A toto bol ten moment, ktorý odhalil ozajstnú hlúposť tvorcov. Každý môže mať vlastný názor na kožuchy zo zvierat, no takto podsúvať „názor“ newyorkských pipiek, ktoré nemajú ani šajnu o životných podmienkach niekoho iného ako seba, a ktoré si myslia, že človek nie je zviera, je dosť trápne. Navyše zobrazovať aktivistky ako škaredé a hulvátske sedliačky a naaranžovať scénu tak, aby to vyznelo v prospech vnútorne zakrnelej, inteligenčne zmrzačenej a sexuálne neliečenej postavy, to je ozaj prešľap.
Pokiaľ film, kniha, seriál (často) detinsky rozoberá prostredníctvom klebiet a ohováraní (čo je pravda, nie je hriech) vzťahy, sex, módu, účesy a podobné ženské veci, budiž. Všetci máme niečo svoje... Ale zabŕdnuť do vážnej témy zabíjania a často potupného chovania zvierat v zajatí pre potreby módnych návrhárov, takým spôsobom, ako to bolo v tomto prípade, je príliš hlúpe a povrchné. A prečo vlastne? Pretože je to tam len ako perlička. A smutne zbytočná, keďže tomu v podstate nikto nevenuje pozornosť.
Nemali by sme sa utvrdzovať v tom, že mrdnúť plecom, je to najlepšie riešenie. Je len najjednoduchšie...