Ostaňte doma

 

Vždy som si myslel, že je úplne normálne, keď k voľbám príde čo najviac ľudí. Však len tak môže fungovať demokracia... Postupne mi došlo, že spoluobčania sú rôzni a nie je ľahké ich presvedčiť, aby sa doteperili k volebnej urne a hodili tam obálku so svojou voľbou. Povedal som si: čo už! Veď aj tak vlastne volia. Všetci vieme ako volebný systém funguje a ako sa prepočítavajú jednotlivé hlasy. A čím menšia volebná účasť, tým je jasnejšie, že ľudia sú v našej krajine spokojní. Veď keby im niečo vadilo, išli by to zmeniť, nie?

 

A potom to prišlo. Slováci v pomerne vysokom počte vyrazili k parlamentným voľbám. A zvolili. Národná rada sa zmenila na ukážku marketingových šialeností ako zaujať média i občanov. Ale čo tam po parlamente, však sa tam vždycky dostanú aj nejakí „neštandardní“ jedinci... Len by nemuseli byť súčasťou vedenia druhej najsilnejšej (takmer)strany...

 

A prišli aj prezidentské voľby. A Slováci opäť zvolili. Možno to nie je až taká tragédia, poviete si. Veď máme akurát tak najtrápnejšiu prezidentskú poštovú známku v galaxii, stále tápame po význame pojmov ako je štátny záujem a sem tam si musíme vypočuť príšerne úsečný prejav hlavy štátu. Ale nadišli aj župné voľby...

 

Hrdí stredoslováci z Bystrice a okolia tiež išli voliť a celému svetu ukázali, ako oni vedia zamávať so systémom. Ako sa vedia vysmiať tradičnej politike a ukázať, že to oni sú tí, čo majú moc v rukách...

 

Načo sa zamýšľať nad zodpovednosťou voliča? Veď robiť politiku i viesť štát môže u nás ktokoľvek. Stačí, že máte nejaký ten milión na reklamu a dostatok rečí o tom, ako nám je zle a ako všetci ostatní  robia všetko fakt na prd. A že stačí zastaviť zlodejov „tam hore“ a budeme sa mať ako v raji. Netreba vysvetľovať spôsob, ako sa dá na tú novú správnu cestu dostať, stačí ukázať, že všetky doteraz existujúce sú zlé. A Slováci vás zvolia.

 

Ísť k voľbám proti niekomu alebo proti všetkým je pomaly našou kultúrnou tradíciou. Napriek tomu, že sa hrdíme pojmom demokracia, stále nevieme za svoje činy prijať zodpovednosť. Nech (naša spoločná) voľba padne ktorýmkoľvek smerom, stále budeme nadávať a zvaľovať vinu za výsledok na niekoho iného. Veď to Česi zvolili komunistov, nie my! (Čecha do mecha, mech do Dunaja!) Veď to dôchodcovia zvolili Mečiara. (A hlavne babky demokratky...) A európska únia? Kto ju vlastne chcel? Už si nevieme spomenúť... 

 

Takže, Slováci, zoberte si z knižnice dobrú sci-fi knihu alebo zhliadnite kvalitný sci-fi film. Napríklad My alebo 1984 a bedákajte ako nás tu ničil komunizmus, alebo Mechanický klavír či THX 1138 a zúrte ako nás gniavi kapitalizmus. A čo tak Vesmírnu pechotu a Muža z vysokého zámku a zaspomínať si na svinských fašistov? A niečo protieurópske by sa určite tiež našlo... Niečo čo by poukazovalo na NICH. Veď to všetko ONI. My za nič nemôžeme.

 

Ale hlavne, Slováci, nechoďte voliť. Ostaňte doma. Radšej.