Raymond Chandler: Případ naruby

29.07.2013 20:14

Napriek tomu, že hltám pomerne veľa kníh, donedávna som nepoznal Chandlerovu tvorbu. Stretol som sa síce s jeho nasledovníkmi (Ross McDonald, Miroslav Žamboch :-)), ale až stošesťdesiatstranový román ma presvedčil, že už naozaj musím siahnuť aj priamo po ikone detektívneho žánru.

Súkromný detektív Marlow sa nechá najať na trochu zvláštnu sledovačku mladej ženy. Postupne pribúdajú podozrivé postavy a nejasností je postupne viac ako relevantných faktoch o samotnom prípade. (Napríklad nie je jasné, kto si Marlowa vlastne objednal? A prečo?) Aj preto s prípadom Marlow hneď niekoľkokrát sekne, ale napokon sa do neho opäť namočí.

Kniha je napriek svojmu vzniku (originál 1958) prekvapivo žoviálne napísaná, miestami až provokatívne drzá. Štipľavé dialógy sú určite tým najlepším, čo tento román ponúka. Zaujímavé je aj spochybňovanie vlastných rozhodnutí, ale pri tom je všetko uveriteľné a hlavný hrdina pôsobí o to viac ľudskejšie. Chandler ukázal aj svoj talent pre nadhadzovanie riešení, ich zavrhnutie a pri následnom pohľade z iného uhla ich opätovné vrátenie do hry (niečo podobné používa v trochu v inom merítku Dan Brown).

Príbeh je zamotaný, že je až ťažké ho opísať, ale v konečnom výsledku je všetko jasné a jednoduché, len chvíľu trvá, kým sa k nemu hrdina i čitateľ dopracuje. Chápem, že autor musel mať stanovený nejaký rozsah, ale mne osobne občas vadili prílišné opisy niektorých vecí. Na začiatku ma schladil aj samotný detektív, ktorý na základe asi len dvoch faktov začal vymýšľať prapodivné konštrukcie. V texte je síce napísané, že Marlow sa nudí a preto premýšľa, ale nemusel tým zaťažovať čitateľa.

Případ naruby je fajn, len občas musíte strpieť mierne prepísknutú opisnosť. Slovné prestrelky, sem-tam nejaká bitka a sex však robia z knihy dobre zvládnutú detektívku s drsným hrdinom. Chandlerov detektív je tu síce v trochu netradičnom klbku udalostí, kde viac cítiť jeho osobnú zaangažovanosť než tú profesionálnu, ale vo finále som mal úsmev na perách.

70%