Rozhovorom s Jaroslavom Mottlom, režisérom filmu Attonitas
V posledný februárový deň príde do kín nový slovenský film Attonitas. Ide o mix trileru, hororu, kriminálky a drámy. Aké je to vytvoriť takýto projekt v slovenských podmienkach? Aj o tom spm sa rozprával s režisérom a scenáristom filmu Jaroslavom Mottlom.
MK: Aký je to pocit, mať za sebou natáčanie svojho prvého filmu v úlohe režiséra?
JM: Únava. A vzrušenie. Film som aj písal, takže cesta bola o to dlhšia. Je to samozrejme aj zodpovednosť voči celému štábu a hercom, aby boli súčasťou úspešného projektu. Natáčanie bolo náročné, často sme točili aj 16 hodín, ale je to jedna z najvzrušujúcejších vecí, aké poznám.
MK: Ako dlho trvá v slovenských podmienkach natočiť celovečerný film?
JM: Natáčanie netrvá dlho, ak nejde o prelínačku rôznych ročných období. Viac času zaberie príprava a predprodukcia, zháňanie peňazí. Ak všetko dobre klape, tak to spravidla trvá rok. Alebo dlhšie.
MK: Prečo názov Attonitas?
JM: Chcel som iný názov ako majú tradičné slovenské filmy a samozrejme názov vystihuje aj podstatu príbehu. Trochu ma zaskočilo, keď do kín prišiel Immortalitas, pretože názov sa dosť podobá. Chceli sme ho aj zmeniť, ale už bol v nás veľmi zažitý, tak sme to nechali tak.
MK: V podstate ste súperili s režisérom Petrom Bebjakom, kto natočí prvý oficiálny slovenský horor. Zlo prišlo do kín napokon skôr, v čom bude Attonitas iný ako Zlo?
JM: Áno, Bebo je šikovný, aj keď začal točiť o pol roka neskôr ako my. Dokonca aj prvky found footage sú v oboch snímkach podobné, ale našťastie náš film je úplne o inom. Pol roka sme márne čakali na dotáciu z AVF, nedočkali sme sa. Z toho vyplýva, že na štát sa netreba spoliehať. Attonitas je naozaj iný. Kto uvidí, pochopí.
MK: Prečo si zvolil mix hneď niekoľkých subžánrov?
JM: Nechcel by som zachádzať do podrobností, o čom je ten film, ale zúžiť príbeh na fatálnu honbu za paranormálnymi aktivitami mi prišlo ako kopírovanie klasických hororov ostatných rokov. Mám rád na filmoch dobré scenáre a snažil som sa, aby aj tento bol taký. Všetko sa to ale začína klasicky, dokonca aj trailer je tak koncipovaný, pretože mnohé zábery sme doňho jednoducho dať nemohli kvôli samotnému príbehu.
MK: Vďaka pomerne dostupnej technike dnes môže natočiť film takmer každý. Považuješ to za výhodu alebo za prekliatie?
JM: Výhody digitálu sú oproti kinofilmu jednoznačné. Film je drahý a neumožňuje také možnosti ako menšie kamery a digitálne triky. Youtube je toho plný. Stále však platí, že dobrý film je o dobrom príbehu. Ten je podľa mňa vo filme najdôležitejší. Film sme natočili za vlastné a takých filmov je na Slovensku ako šafranu. Ale dá sa to a snáď je to aj výzva pre ostatných odvážnych nasledovateľov, aby sa tu točili aj iné filmy ako sociálne drámy. Za predpokladu, že sú si vedomí straty investovaných peňazí.
MK: Je ľahšie hrať v divadle, v televízii alebo režírovať filmy?
JM: Všetko má svoje čaro a pominuteľnosť. Divadlo zahráš za dve hodiny a zmizne navždy. Točenie seriálu v telke trvá niekoľko dní v mesiaci, celý deň a do roka naň každý zabudne. Do filmu dáš všetko, robíš na ňom aj niekoľko rokov, ale ak to vyjde, zostane navždy. Lenže nemusí to vyjsť. Aj to je život.
MK: Pomerne veľa sa hovorilo o herečke Gabriele Marcinkovej, ktorá si už stihla zahrať s Madsom Mikkelsenom či Anthonym Hopkinsom. Ako sa dostala k natáčaniu Attonitas?
JM: Robili sme klasický kasting na hlavné postavy a ona jednoznačne zaujala. Účinkovanie v zahraničných produkciách má zaslúžené, pretože ona je nielen krásna, ale vie aj úžasne hrať.
MK: Plánuješ aj naďalej režírovať filmy alebo sa sústredíš skôr na hranie v seriáloch?
JM: Pripravujem nový filmový projekt a všetko sa čoskoro každý dozvie.
MK: Čo robíš, keď nenakrúcaš filmy?
JM: Píšem scenáre do môjho Divadla Maska, skúšame a hráme. A pozerám filmy. Je to dobrá škola.
MK: Ďakujem za rozhovor.
Napísané pre www.fandom.sk
Diskusná téma: Rozhovorom s Jaroslavom Mottlom, režisérom filmu Attonitas
Neboli nájdené žiadne príspevky.