Smrtiaca nenávisť 3
Keď niekto zomrie plný nenávisti, vznikne kliatba. Tá sa stane súčasťou jeho smrti. A tí čo sa s ňou stretnú, budú pohltení jej hnevom... Áno, ešte stále. Alebo už zase?
Dlhé vlasy, biely mejkap, zavýjavé zvuky, trhané pohyby. Kairo, Ringu, Chakushin ari, Ju-on. Stále dookola... Na šikmookých divákov to však funguje, tak prečo by sme to neponúkli aj zvyšku sveta? A tak sú tu remaky: Pulz, Kruh, Zmeškaný hovor, Nenávisť. A práve posledne menovaná je tu už po tretí krát. Opäť s distribučným prívlastkom smrtiaca, našťastie však bez čísla medzi písmenami (ehm, Smrtiaca nenávi2ť...).
Režisér Takashi Shimizu, otec japonskej aj americkej série sa po prvý krát posadil len na stoličku výkonného producenta. Síce na západe zabodoval prvou americkou časťou, druhou sa však skôr zosmiešnil a tretia ide rovno na video. Našťastie.
Našťastie ani nie tak preto, že by šlo o fiasko, ale preto, že tvorcovia sa už nemuseli tak prísne vtesnať do priazne znudených teen divákov. Film si mohol dovoliť zvoľniť tempo zabíjania, sústrediť sa na tých pár vydarených ľakačiek a na osviežujúco jednoduchý (ale fungujúci) príbeh.
Určite treba povedať, že stále ide o to isté. Tak ako obľúbená gore séria Saw, tak aj Grudge stále ukazuje už videné, len s malými úpravami. V podstate si to však zaslúži obdiv - celkovo je to už ôsmi(!) film o nenávisti. Keďže nejde o doslovné prerábky sú americká séria Grudge a japonská Ju-on jeden veľký guláš, ale aktuálna trojka predsa len prináša trochu iný a zaujímavý pohľad na vývoj prekliatia.
Asi neprekvapí, že strašiaci tak revolučne fungujúci pred piatimi rokmi sú ukazovaní už príliš často a od polky filmu občas takmer rozosmejú, no je tu pár zaujímavých režisérskych nápadov pri vytváraní napätia. Občas si zanadávate na hrdinov, že lezú do tmavej miestnosti, keď nefunguje svetlo, ale Smrtiaca nenávisť 3 stojí stabilne na vymýšľaní nečakaných zjavení vlasatých prízrakov.
Naša kultúra akosi prirodzene odbúrava poetickosť a mysterióznosť japonských filmov, v tomto prípade však stále ide o dobre odvedenú robotu, ktorá poteší hlavne pri porovnaní so spackanou dvojkou alebo s ostatnými novšími americkými ducharinami ako bolo napr. Prekliatie domu slnečníc či Oko. Aj preto je úplne jedno, že svieže ale tak trochu zbytočne krvavé finále je hlavne pripomenutím faktu, že režisér Toby Wilkins natočil pred rokom slušne brutálny horor Splinter. A navyše je tu ešte jedna výhoda západných ducharin – naozaj pekné herečky.
Ide o video film, čiže sa v našich kinách neobjaví, no vďaka tomu sa limituje počet vedľa sediacich teenagerov dodávajúcich si odvahu rozprávaním, či šušťaním sáčkami od popcornu. Takže stačí len počkať, kým sa večer vaša obývačka vyprázdni, nasadiť si kvalitné slúchadlá a o primeraný zimomriavkový zážitok máte postarané...
Hodnotenie: 60%
The Grudge 3
USA, 2009, 90 min
Réžia: Toby Wilkins
Hrajú: Johanna E. Braddy, Shawnee Smith, Marina Sirtis