Strážca divočiny

09.05.2010 19:20

 

Možno ste už zaregistrovali, že „nejaký film o medveďoch“ vyhral na medzinárodnom festivale Hory a mesto, ktorý nedávno prebehol v Bratislave. Bohužiaľ do hlavného mesta som sa nedostal, podarilo sa mi však zavítať na jedno popremiérové premietanie. Viete, ak nejaký film na HaM vyhrá v kategórii najlepší slovenský film, nemusí to znamenať ešte veľa (často túto cenu dostáva ten najmenej bolestivý), keď som však počul, že Strážca divočiny zhrabol aj Grand Prix, okamžite mi to bolo podozrivé. Ak ste videli víťazné (a ohromujúce) Sólo z minulého roku, chápete moje pochybnosti.

 

Moju nedôveru podporil aj text plagátu – Lesoochranárske zoskupenie Vlk Poľana vás pozýva... Okrem toho, že považujem vlkárov za združenie s vysokým indexom priťahovania extrémistov, som zistil, že existuje akási frakcia Poľana. (Sakra, sú stále bližšie...) A aby toho nebolo málo, dostala sa ku mne informácia, že na filme spolupracovala aj Jana Sadloňvá, ktorá má za sebou síce veľmi dobre spravené (a na Envirofilme ocenené) dvojminútové Ticho, oveľa viac si ju však spájam s naivnými, zavádzajúcimi a preafektovanými agitkami, ako je Príbeh jedného platana, Tatry, rok po... či Znovuzrodenie lesa. Na druhú stranu som však vedel, že aj jej meno bude zárukou slušnej technickej stránky. A keďže komentár nahovoril Marián Geišberg, bolo jasné, že to chlapci myslia naozaj vážne.

 

Film to naozaj nie je zlý. Medvede sú stredobodom pozornosti, ale tvorcovia sa zaujímajú aj o ich prostredie (ale áno, je to Kôprová a Tichá dolina) ako aj ostatné zvieratá (ktoré mimochodom slušne vyvažujú miestami až nudnú nonšalantnosť našej najväčšej šelmy). Preto sa mi k projektu oveľa viac hodí názov knihy, ktorá vyšla spolu s filmom – Posledná pevnosť.

 

Robert Rajchl a Erik Baláž kladú dôraz na prírodný spôsob natáčania, čiže bez zverníc, kde sa perfektne točia detaily, bez skrotených zvierat, ktoré spravia prakticky čokoľvek. Tento prístup je limitujúci, v dokumente ho však zaujímavo otáčajú vo svoje prospech. Je to aj dobrá zámienka upozorniť na európske trendy natáčania „v prírode“ (určite sa aj vám francúzske Putovanie vtákov či slovenské Vysoké Tatry, divočina zamrznutá v čase zdali tak trochu príliš akčné...).

 

Decentná réžia, pôsobivá hudba a nezameniteľný sprievodný hlas vytvárajú slušný zážitok. Pre erudovanejších divákov tam síce zaznie pár nadbytočných triviálností, najväčšou devízou filmu však ostáva jeho normálnosť bez snahy experimentovať či šokovať. Mne osobne sa najviac páči prístup k problematike ochrana vs. hospodárenie v lesoch. Tvorcovia netlačia na pílu, netvária sa ako ekologickí aktivisti, len ukazujú krásu a bohatosť územia a nechávajú na divákoch, aby si domysleli pozadie vzniku tohto filmu.

 

Strážca divočiny nie je zázračný film a už teraz som zvedavý na dokumenty, ktoré ním boli pokorené, v kontexte s doteraz neznámymi filmármi a háklivou témou však rozhodne ide zaujímavý počin, ktorý bez veľkých peňazí či pátosu, dokázal ukázať krásu Tatier. Stačilo nadšenie, pár zaujímavých filmárskych nápadov a máme tu nádej, že dobré slovenské dokumentárne filmy nemusia mať na obale nutne nápis K2 Studio...

 

Hodnotenie: 70%

 

Strážca divočiny

Slovensko, 2010, 52 min.

Réžia: Robert Rajchl, Erik Baláž