Thomas Harris: Hannibal
Po skvelom Červenom drakovi a štandardne dobrom Mlčaní jahniat som sa vrhol na (kedysi) dlho očakávané tretie „pokračovanie“ príbehu Hannibala Lectera.
Román začína skvelým vykresleným policajnej roboty, doslova cítite pot stekajúci po policajných tvárach. Pokračuje zručné opísanou akciou, ktorej dôsledky budú prenasledovať Clarice Starlingovú až do konca románu... Tu som začal šípiť nejakú zradu. Jedna prestrelka a agentka FBI (po tom, čo prežila v Mlčaní) je z toho úplne rozhodená? Harris je však stále presvedčivý rozprávač, a začnete veriť, že Clarice má dôvod byť mimo.
O chvíľu sa však prejaví aj to, čo som občas cítil už v Mlčaní jahniat – Clarice ma začína trochu otravovať. Našťastie je tu titulný „hrdina“. Som presvedčený, že Hannibal mal navždy ostať korením a nie hlavnou surovinou, ale jeho časť príbehu vo Florencii je veľmi dobre napísaná. Môže za to aj fakt, že sa dostáva do úlohy obete. Nie je to až tak zlé, ako to znie, ale skrátka po ňom (okrem polície) ide jeden z jeho pacientov. Súboj dvoch monštier... Inteligencia verzus brutálna sila.
Koho by pri takto rozdaných kartách zaujímala nejaká Starlingová? Možno divákov oblbnutých výkonom Jodi Foster v Mlčaní, možno vydavateľa, možno samotného autora... Čitateľ ale nemá dôvod.
A potom to príde. Začnete chápať, prečo knihu sprevádzala vlna kontroverzie, spomeniete si na všetky tie reči o romantickom finále a začnete chápať, prečo filmoví tvorcovia pri adaptácii tohto románu osekali scenár na béčkovú kosť.
Záver je skrátka jedna veľká drogová halucinácia, ktorá má síce svoju originálnu atmosféru, ale úplne rúca to, čo autor dovtedy vystaval. Hannibal zrazu nie je nebezpečný, Clarice je zase úplne mimo a celá kniha vyšumí do stratena. Harris sa možno rozhodol zaexperimentovať, mne to však prišlo ako vyústenie úplnej bezradnosti.
Škoda. Lepšie ako film, ale Hannibal sa dostal príliš ďaleko od Červeného draka.
60%
Diskusná téma: Thomas Harris: Hannibal
Neboli nájdené žiadne príspevky.