Desať najlepších gangsterských filmov

15.11.2016 19:33

Podobne ako pri westernoch, aj teraz som sa zameral na najlepšie filmy. Nie na filmy s legendárnymi scénami. Preto tu nenájdete Zjazvenú tvár, Lovcov gangstrov ani Vtedy v Amerike.
 

Krstný otec II, 1974

Už vo Vreskote 2 nám bolo povedané, že jediným druhým pokračovaním lepším ako prvá časť je druhý Godfather. Možno nesúhlasím úplne, ale v tomto prípade ide o lepší film ako bola jednotka a o jeden z najlepších filmov vôbec. Na prvý pohľad je síce scenár menej súdržný (dve časové roviny), ale obe sú perfektne zahrané (De Niro, Pacino) a predovšetkým mrazivý a súčasne prudko uveriteľný záver robia z krstného otca fakt famóznu a plnohodnotnú postavu. (V jednotke je Brando výborný, ale predsa len bol skôr – i keď veľmi sympatická – figúrka.)
 

Gauneri, 1992

Garážové začiatky šialenca z videopožičovne boli fakt ohromujúce. Pár hercov, minimum exteriérov, jeden sklad a výborný konverzačný scenár. Príbehovo zovretejšie a serióznejšie než neskoršie Pulp Fiction. Ale aj menej komerčné a menej akčné... V dobe vzniku - po rokoch serióznych mafiánskych drám - išlo aj o osviežujúcu odbočku k malým gangstrom „od susedov“.
 

Carlitova cesta, 1993

De Palmova najlepšia práca. Zjazvená tvár bol síce agresívnejší (a tým pádom akoby zásadnejší) film, ale v Carlitovi omnoho lepšie funguje napätie i práca s postavami. Al Pacino bude možnože navždy viac spájaný s Michaelom Corleonem a Alom Caponem, ale Carlito Brigante si dokáže viac získať srdce diváka. Mimochodom pokračovanie vôbec nie je také zlé, ako sa všeobecne tvrdí...
 

Pulp Fiction, 1994

Nablýskanejší a ambicióznejší projekt, než boli Gauneri. Legendárne dialógy, legendárne postavy, legendárna hudba... Ťažko filmu niečo vytknúť, možno len mierny úbytok napätia a „osudovosti“, čo je však pri epizodickom filme prirodzené. Tarantinova réžia je vyslovené božská...
 

Kasíno, 1995

Scorseseho najvydarenejší žánrový kúsok (čo neznamená, že Mafiáni sú zlý film). Hereckému obsadeniu (De Niro, Stone, Woods) kraľuje predovšetkým Joe Pesci, ktorý aj napriek malému vzrastu dokáže naozaj budiť hrôzu. Veľkou devízou filmu je, že nejde o klasickú životopisnú ságu o zrode nejakého mafiána.
 

Jackie Brownová, 1997

Tarantino do tretice. A tentoraz značne inak ako pri Gauneroch i Pulp Fiction. Až melodramatická atmosféra, pohrávanie sa kultmi žánru (De Niro) a výrazný ženský element. Už vidno, že Quentin si naplno užíva svoje postavenie hviezdy a z filmu srší jeho nadšenie pre sedemdesiatkové filmy, hudbu, černochov i silné ženské hrdinky. Značne pomalá ale o to krajšie natočená gangsterka.
 

Podfu(c)k, 2000

Možnože aj režisérova prvotina Zbaľ prachy a vypadni by si zaslúžil byť v tomto zozname, ale kým Prachy boli bláznivou gangsterskou komédiou, Podfu(c)k je o niečo serióznejší. Samozrejme, stále ide o správne šialeného a vtipného Ritchieho, ale vo filme fungujú aj emócie a hlavne nečakane skvelý Brad Pitt. A Jason Statham.
 

Kokain, 2001

Na prvý pohľad bežný životopisný film o pašovaní drog. Lenže Kokain ma neopakovateľnú artovú atmosféru. A pritom ide o moderný film so skvelým Deppom (ešte z dôb, keď nemusel byť v každom filme napatlaný makeupom a nehral len klaunov). Veľmi funkčná je predovšetkým rodinná línia príbehu.
 

Mesto bohov, 2002

Efektná a strhujúca jazda vývojom slumu Ria de Janeira. Viacero osobných príbehov, dynamika a neopakovateľná atmosféra. A samozrejme drsnosť. Film, ktorý prekračuje hranice žánrového zamerania, pri ktorom je nepochopiteľné, že nedostal žiadneho oscara (konkurovať Návratu kráľa je ťažké...).
 

V Brugách, 2008

Menej „klasická“ gangsterka, ale pôsobivá, krásne nasnímaná a citlivo zahraná. Herecký koncert Farrella a Gleesona. Tak trochu cestopis, ale prostredie historického mestečka je rovnako dôležité ako pomaličky odkrývaný príbeh.

PS
Málokedy televízia tak poctivo šliape na päty kinofilmom ako v prípade gangsteriek. Máme tu hneď tri famózne seriály. Sopránovci, The Take, Chobotnica.