Desať najlepších filmových westernov

05.11.2016 15:00

Na začiatok by sa patrilo povedať, čo nepovažujem za western. Indiánky. Teda Winnetoua, Posledného Mohykána či Tanec s vlkmi. To sú pre mňa dobrodružné, občas až vojnové filmy. Pre "ozajstný" western potrebujem pištoľníkov, zlodejov, šerifov, strelecké súboje, hazardné hry a v neposlednom rade i mestské prostredie. Môj zoznam, moja definícia.

Samozrejme nič nie je také jednoduché, ako sa na začiatku zdá, preto hneď začnem filmami, ktoré sú na hrane mojej definície.
 

Nebeská brána, 1980

Netradičný western, kde síce nájdeme šerifa, ktorý sa rozhodne brániť prisťahovalcov pre bandou zabijakov, ale film stojí hlavne na svojej pompéznosti. Veľkofilm, ktorý tak prekročil svoj rozpočet, že okrem producentov zruinoval aj niektorých divákov a okoloidúcich. Dobová freska dnes porovnateľná napríklad s Gangami New Yorku, ktorú musíte vidieť už len pre tú režisérsku a výpravnú megalomániu (nominácia na Oscara za výpravu). Michael Cimino ešte aj obyčajné pohľady na ulicu či návštevu obchodu poňal ako davové scény. Záverečná prestrelka medzi prisťahovalcami a zabijakmi je už vyslovene niečo ako Alamo. A vďaka jazykovej pestrosti filmu, tu zaznie aj slovenčina. A to v tej najdôležitejšej chvíli...
 

Mŕtvy muž, 1995

Mnohými nazývaný ako antiwestern. Najmenej zapadá do mnou nastavenej žánrovej škatuľky, ale neviem si predstaviť, kam by sa tento film Jima Jarmuscha vôbec zaradiť dal. Mysteriózne putovanie, ktoré s minimom slov ukazuje Ameriku v celej svojej šírke – od civilizovaného východu až po Divoký západ. Keď nejaký dialóg, tak ozaj vybrúsený, predovšetkým však neopakovateľná osudová atmosféra. Artovka s omnoho väčším presahom než pri väčšine westernov.
 

Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom, 2007

A do tretice niečo netradičnejšie. Pomalá, melancholická a biografická prechádzka Západom. Sledovanie osudov jedného z najznámejších westernových „hrdinov“ je z veľkej miery založené na pocitoch a obrazoch, aby mohla prísť finálna katarzia. Čomu pomáhajú aj výkony Brada Pitta a Caseyho Afflecka, ktorým ich vnútorné prežívanie veríte na sto percent. (Film získal dve nominácie na Oscara – za kameru a herca vo vedľajšej úlohe.)
 

Na pravé poludnie, 1952

Dalo by sa povedať, že sa konečne dostávame ku klasickému zástupcovi žánra. Lenže pre mňa je aj tento film skôr taký antiwestern. Veď samotný šerif celý film chodí a verbuje občanov, aby mu pomohli. A chodí a chodí, na pozadí hrá známa pesnička, a divák si stále viac uvedomuje, že film je skôr o bežných ľuďoch, než o šerifovi a pištoľníkovi, ktorý má na poludnie prísť do mesta. Podmanivá atmosféra, herecký prejav Garyho Coopera a slušné finále spravili z filmu zaslúženú legendu (ocenenú dvomi Oscarmi). Western je zároveň najlepším zástupcom menej akčných a na odpočítavaní času založených filmoch ako boli 3:10 Vlak do Yumy alebo Posledný vlak z Gun Hillu. (Televízne pokračovanie je prekvapivo znesiteľné.)
 

Proposition, 2005

A ešte naposledy trochu netradičný pohľad na western. Veď aj Austrália má svoj Západ (o čom nás presvedčili už legendárne seriály Tanadarra a Cash and Company). Proposition z veľkej časti funguje vďaka atmosfére a skvelému využívaniu osobitostí krajiny protinožcov. Je však založené predovšetkým na výborných postavách a napätí medzi nimi. Ak vás šerif pustí z väzenia, za podmienky, že mu mu dovediete svojho brata, na koho stranu sa prikloníte? Skvelý herecký koncert Guya Pearcea, Emily Watsonovej a Ray Winstona.
 

Dobrý, zlý a škaredý, 1966

Tak konečne klasická klasika... Najlepší film z Dolárovej trilógie (Pre hrsť dolárov, Pár dolárov naviac, Dobrý, zlý a škaredý). Trio hrdinov, o ktorých ťažko hovoriť, že sú skutoční hrdinovia, si idú svojou cestou za pokladom, lenže ich osudy sa neustále pretínajú. Sergio Leone v skvelej forme využíva množstvo zaujímavých filmárskych prvkov (zastavenie obrazu), doslova žmýka charizmu hlavných predstaviteľov (Clint Eastwood, Lee Van Cleef, Eli Wallach) a do toho hrá neopakovateľná hudba Ennia Morriconeho, ktorý to tentoraz rozohral fakt vo veľkolepom štýle. Prestrelkové finále na cintoríne patrí k najlepším filmovým scénam.
 

Vtedy na západe, 1968

Po odskúšaní si väčšieho projektu v Dobrý, zlý a škaredý sa Leone mohol pustiť do svojho najslávnejšieho diela. Úvodná scéna je rovnako pamätná ako tá finálna z vyššie zmieneného westernu. Navyše je úžasné sledovať, ako film dokáže byť rovnakým obrazom doby ako Nebeská brána, a pritom využíva omnoho úspornejšie prostriedky. Scény v bare, sú vlastne len stretnutia v nejakej chatrči, prosperitu východu reprezentuje „len“ vyčačkaný vlakový vozeň – a napriek tomu máte pocit, že sledujete veľkolepú ságu. Vtedy na západe využíva klasické prvky talianskych westernov, ale posunutím ženského elementu (Claudia Cardinale) do popredia, vznikol nezabudnuteľný skvost.
 

Sedem statočných, 1960

Ak sa niečo môže rovnať s dokonalosťou Vtedy na západe, tak títo siedmi sympaťáci. A to idú na vec úplne z opačnej strany. Dokonca sa dá povedať, že ide o najvtipnejší western (prepáč, Maverick). Skvelé dialógy, výborné typové obsadenie hercov a sakramentsky istá réžia Johna Sturgesa dali vzniknúť legende. Jednoduchý príbeh o ochrane dedinčanov pred banditmi je navyše okorenený niekoľkými životnými múdrosťami a aj preto film skrátka nestarne. (Pokračovania nestoja za veľa.)
 

Žoldnier, (Il mercenario), 1968

Menej známy film, na ktorý mnohých upozornila Morriconeho hudba, ktorú použil Quentin Tarantino v Kill Bill vol. 2. Franco Nero stvárnil možnože známejšie postavy (Keoma, Django), ale Žoldnier patrí jednoznačne k najlepším spaghetti westernom. V tomto zozname je aj preto, že vznikol ešte pred Leoneho (veľmi podobným) veľkofilmom Kapsy plné dynamitu. Režisér Sergio Corbucci možnože nedokáže tak dôkladne zobraziť mexickú revolúciu, ale plne to vyvažuje úžasne vygradovaná pištoľnícka scéna v aréne.
 

Wyatt Earp, 1994

Po päťdesiatych rokoch v dominancii amerických westernov, prišli šesťdesiate zlate talianske roky, aby nasledovali sedemdesiatkové a osemdesiatkové kvalitatívne suchoty. Deväťdesiate roky sa preto pokúsili nanovo nakopnúť žáner (Tombstone, Nezmieriteľní, Maverick, Posledný zostáva, Rýchlejší ako smrť, Wild Wild West). Napriek tejto snahe o nový prístup, mňa najviac zaujal klasicky poňatý Wyatt Earp. Takmer až životopisný film s veľkou výpravou a plejádou hviezd bol komerčný prepadák. Lenže poctivosť, s akou k téme a postave najslávnejšieho šerifa Kevin Costner pristúpil, robí z filmu ikonickú záležitosť.

PS:
Pri vyslovení slova western fanúšikovi možnože okamžite vyskočia pamätné scény z filmov ako Divoká banda, Butch Cassidy a Sundance Kid, Django alebo podmanivé zábery z filmov Johna Forda. Lenže tieto klasiky (minimálne u mňa) neobstoja ako celok, a tak napriek množstvu ich neskorších citácii nemali nárok na umiestnenie v tomto výbere.

PPS:
Vzhľadom na to, že po miléniu bol western považovaný za mŕtvy žáner, neboli nulté roky vôbec až také zlé. Okrem dvoch vyššie spomenutých určite tiež stoja za pozretie Shanghai Kid, Krajina strelcov, Muž proti mužovi a Appaloosa.

A po roku 2010 síce neprichádzajú zásadné filmy, ale kvalita rozhodne neklesá, navyše pribúdajú aj európske projekty. Určite neobíďte: Blackthorn, Divoký Django, Spása, Temné údolie, Osem hrozných, Krvavý tomahawk.

A keď seriál, tak určite Peklo na kolesách.