Dobehli sme budúcnosť?
Nedávno som dočítal knihu Malý bratr od Coryho Doctorowa (len pripomeniem, že značná časť redakcie Sardenu ju považuje za najlepšiu knihu minulého roku). Citát na obálke hovoril o „znepokojivej vzbure počítačovej generácie“. O pár dní nato som zapol správy a vidím, že v uliciach je množstvo mladých ľudí a hádžu banány a vajíčka na Úrad vlády Slovenskej republiky i Prezidentský palác...
Zapnem počítač a všade čítam informácie o hackerskom zoskupení Anonymous, ktoré likviduje weby štátnej správy, politických strán i finančných skupín. Maska Guya Fawkesa, ktorú všetci dobre poznáme z komiksu Alana Moorea a následne filmu V ako Vendeta od bratov (veď viete, ako to myslím) Wachowskích je skrátka všade. Naozaj sme dobehli budúcnosť?
Len pre ozrejmenie spomeniem, že Slovenskom lomcuje kauza Gorila, v ktorej figurujú všetky „staré“ politické strany a kauza Sasanka, v ktorej pre istotu figuruje tá najnovšia. Protest Gorila je už celoštátny projekt (Bratislava, Zvolen, Prešov, Trenčín, Košice, Nitra, Banská Bystrica) a aby toho nebolo málo, Slovensko je tesne pred podpísaním medzinárodnej dohody ACTA týkajúcej sa „regulácie internetu“.
Človek zahltený prácou si ani nevšimne, čo všetko sa okolo neho deje a proti čomu všetkému je potrebné sa búriť. Naozaj sme (opäť) dospeli k totalite? Nepoučili sme sa z kníh ako My, 1984, Mechanický klavír, 1985, 451º Fahrenheita, Mechanický pomaranč? Ani z filmov ako Equilibrium, Repo Men, Minority Report, Cypher, Renesancia, Chrysalis? Nechali sme sa ovládnuť korporáciami a skorumpovanými politikmi? Vyzerá to tak.
A preto sa na sieti i v uliciach stále niečo deje a nemožno sa čudovať, že hlavne tí neskôr narodení to prirovnávajú k novembru 89. Pre generáciu, ktorá nepoznala čierneho Michaela Jacksona a už od základnej školy je silno spätá s počítačovými technológiami, je to koniec koncov prvá veľká príležitosť prejaviť svoj názor.
Lenže všetky tie filmy a knihy nehovoria len o moci Veľkého brata. Majú úspech hlavne vďaka tomu, že ide o boj. Ľuďom sa prirodzene páči, keď sa obyčajní ľudia postavia autoritám a poprípade ich zvrhnú. A teraz sú tí ľudia v uliciach... Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa aktuálna situácia vyvinie. Snáď sa to nezvrtne ako v ako Orwellovej Zvieracej farme, keď sa pôvodné revolučné heslo „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé.“ zmenilo na „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie.“
Dianie naokolo ma donútilo uvedomiť si, ako sa mení aj trh so SF knihami a filmami. Veď aj najprestížnejšie ceny udávajú trend blízkej budúcnosti. Napríklad už vyššie spomínaný Malý bratr vlastne ani nie je sci-fi. Momentálne najzaujímavejší spisovateľ Paolo Bacigalupi tiež píše viac o súčasnosti ako o ďalekých galaxiách. Ian McDonald rovnako boduje s nahliadnutím len pár rokov dopredu. A filmy? Správcovia osudu, Vymedzený čas, Všemocný, Zdrojový kód – nič vzdialené, všetko „len“ reflektujúce súčasnosť.
Je to tak, že klasická sci-fi zanikla s ukončením letov do vesmíru? Kyberpunk sa stal minulosťou, pretože ho vlastne žijeme? Veď aj tabletka zvyšujúca senzibilitu mozgu, cestovanie v čase či obchodovanie v časových jednotkách nebudú za chvíľu sci-fi. Tak čo nás vlastne čaká? Veď nám v podstate ostali už len žánre ako postapo či steampunk. A to je nie práve povzbudzujúci pohľad do budúcnosti. Fantasy a horor ho určite nevylepšia...
Možno sme odsúdení prežiť všetko to, čo kedysi bolo, prípadne dnes ešte je sci-fi. Človek asi od svojej podstaty potrebuje skúsiť to, pred čím ho už toľkí varovali. Je to smutné. A možno úplne prirodzené. Veď uvidíme. Aspoňže fanúšikovia SF už teraz vedia, na čo sa treba pripraviť...
Napísané pre www.sarden.cz
Diskusná téma: Dobehli sme budúcnosť?
Neboli nájdené žiadne príspevky.