Frank Herbert, Brian Herbert, Kevin J. Anderson: Cesta k Dune
Tak ako majú
fanúšikovia fantasy spisovateľskú ikonu v podobe Tolkiena, tak aj veľká skupina
scifistov považuje za otca knižnej space opery Franka Herberta. Jeho dielo Duna
rozhodne netreba predstavovať. Ak ho aj niekto nečítal, mal možnosť vidieť
pomerne vydarený Lynchov film (a ešte podarenejší producentský zostrih) ako aj
viacdielnu televíznu verziu. Pôvodných šesť kníh o planéte Arrakis patrí do
zlatého fondu SF...
Po geniálnych spisovateľoch, okrem kníh, často ostávajú aj nejaké tie deti. A medzi potomkami sa vždy nájde nejaký primerane talentovaný, respektíve neprimerane podnikavý... V podstate je jedno, ktorý z nich sa chytí otcovho diela, pretože hľadať hranicu medzi ryžovaním na sláve svojho stvoriteľa a vlastným umením je príliš komplikované.
Skrátka, Frank Herbert mal syna Briana, ktorý má jednu, ale pravdepodobnejšie obidve spomínané vlastnosti a vznikli tak nové predpokračovania Duny. Brian spolu so spisovateľom Kevinom J. Andersonom vytvorili dve nové trilógie, ktoré vysvetľovali okolnosti, ktoré o mnoho mnoho rokov neskôr vyústili do boja o Arrakis.
Po herbertoch a tolkienoch ostáva ešte čosi – štósy poznámok a nepublikovaných románov. Preto tu máme Silmarilion, Hurínove deti, ale aj Planétu korenia... Práve posledný menovaný titul obsahuje kniha Cesta k Dune, ktorá je akýmsi doplnkom k novej (Brianovej) hexalógii, ale aj akýmsi bližším pohľadom na vznik pôvodnej Duny. Okrem spomínaného románu je v knihe ešte korešpondencia Franka Herberta, ktorá videla k vydaniu legendárneho príbehu, vynechané scény a kapitoly z Duny a poviedky napísane Brianom Hrbertom a Kevonom J. Andersonom.
Planéta korenia
Krátky román Planéta korenia, z ktorého údajne neskôr vznikla Duna, je celkom fajn, ale vzhľadom na iné mená, názvy a zákonitosti zaváňa miernym chaosom. Je to niečo podobné Dune, no pritom iné. Dnes už ťažko zistíme, koľko toho napísal Frank Herbert a koľko jeho pokračovatelia. Román neprináša veľa nového, len sympaticky pripomína to, čo vzniklo potom. Dielko tvorí podstatnú časť knihy, no pre mňa osobne ide len o akýsi úlet, ktorý po toľkých vydaných a navzájom naviazaných kníh pôsobí ako suvenír z cesty, ktorá už bola dávno zabudnutá... Samozrejme, vzhľadom na to, že kniha popisuje aj okolnosti vzniku klasickej Duny, má tu Planéta korenia svoje miesto.
Cesta k Dune
Pre mňa osobne boli najzaujímavejšou časťou knihy listy Franka Herberta. Prostredníctvom dopisov a Brianovych obkecov je zmapovaný značne komplikovaný vznik Duny až po získanie ocenenia Nebula. Na korešpondencii pekne vidno ako sa príbeh formoval a zahusťoval. Najviac ma pobavil fakt, že od začiatku do Herberta hustili, že je to rozťahané a príliš dlhé (pôvodne bola aj klasická Duna trilógia, no nakoniec vyšla ako jedna publikácia), a pritom je vo výsledku Duna aj tak kolos, ktorý plynie značne pozvoľna.
Čo sa týka vynechaných kapitol a scén, ide o jednohubky, ktoré často ani nebudete vedieť zaradiť, kam patria (pokiaľ nepoznáte Dunu naspamäť). Niektoré kúsky však majú ozaj silu a neopakovateľný pôvab, a navodia príjemne očarujúcu atmosféru piesčitého sveta.
Krátke poviedky
Poviedky. Uff. Kniha obsahuje štyri krátke prózy, z ktorých tri vypĺňajú priestor medzi jednotlivými časťami Histórie Duny a jedna dopĺňa udalosti originálnej Duny. Poviedky nič neprezrádzajú, len dopĺňajú štrbinky v románoch.
Prvá poviedka, ktorú napísali Brian Herbert a Kevin J. Anderson, je Šepot Caladanských morí. V knihe sa machrujú, že časopis Amazing Stories, v ktorom roku 1999 prvýkrát vyšla, sa bleskovo vypredal... Neviem, čo bolo v prílohe časopisu, ale kvôli tejto poviedke by som si ho určite nekúpil ani len v antikvariáte... Nechcem byť neúctivý (romány od oboch autorov sa mi celkom pozdávajú), ale krátky text mi prišiel ako z nejakého literárneho workshopu, kde niekto narýchlo našiel vo svojej obľúbenej knihe trochu voľného miesta a hneď tam pichol svoj mikropríbeh. Poviedka vás nedokáže vtiahnuť do deja, je to len akési prerozprávanie jednej legendy, ktorá sa odohráva počas obliehania sídla Atreidov.
Zvyšné poviedky tiež nie sú geniálne – sila všetkých Dún je predsa len v podrobnom vykresľovaní záhadného univerza – ale sú napísané zručnejšie a ako fragmenty (už ich vlastných) románov sympaticky dovysvetľujú niekoľko drobností, prípadne ukážu trochu hlbší pohľad na jednotlivé témy románov.
Každá sága má svoj začiatok...
Zapálení fanúšikovia vždy túžia spoznať za akých okolností sa zrodil „ich“ fenomén. Duna fenoménom určite je, a tak aj kniha Cesta k Dune je určitým odštartovaním celej ságy. Ako začiatok je však značne útržkovitá a nesúvislá. Ide o nekompaktné dielo, ktorá sa však o kompaktnosť veľmi nesnaží a ani snažiť nemôže. Je to súčasť novej hexalógie, je to aj doplnok tej pôvodnej, je to skrátka ďalší kúsok sveta Duny, ktorý možno vznikol prvoplánovo a nechronologicky, no má, tak ako celá x-lógia, svoju okúzľujúcu atmosféru a číta sa príjemne. No pravdou je aj to, že je určené hlavne bádateľom závislým na prehrabávaní sa v piesku a korení...
Vo výsledku je teda Cesta k Dune skôr zberateľskou záležitosťou, ktorá funguje ako remeselne dobre zvládnutý doplnok k tomu, čo už existuje. Ak vás recenzia odradila od kúpy knihy (čo nebolo jej zámerom), vedzte, že tri z publikovaných poviedok sa dajú stiahnuť z www.dune.cz. Ak vás okúzlia tie, je Cesta k Dune aj vašou cestou...
Hodnotenie: 60%
Frank Herbert, Brian Herbert, Kevin J. Anderson: The Road to Dune
Vydavateľstvo: Baronet
Preklad: Dana Chodilová
Autor obálky: Ricardo
Prevedenie: Pevná väzba s prebalom
Počet strán: 472
Rozmer: 125 X 200
Rok vydania: 2006
Publikované na: www.annun.sk