Napisat o Lovecraftovom diele, ze nevyvolava strach ci emociu, chce podla mna bud poriadnu davku arogancie alebo absolutnu neznalost jeho diela. K "retro stylu" ci "rozvlacnosti" sa vyjadrovat radsej nebudem. Skuste radsej citat cervenu kniznicu, to Vam pravdepodobne bude sediet viac.
H. P. Lovecraft: Prichádza z temnôt
Ďalší rest. Lovecraftovský štýl som doteraz poznal len vďaka dielam, ktoré z tohto autora čerpali (Odbila 13. hodina od Dušana Fabiana).
Priam až gotické horory nezvyknem odporúčať ako letné čítanie. Keď som Prichádza z temnôt začal čítať mimo dovolenky, nudil som sa a mal som chuť preskakovať strany. Až keď som mal kopu času a pokoj, dokázal som zvládnuť autorov retro štýl.
V knihe sú štyri dlhšie poviedky a zaujímavý medailón autora.
Celá knižka je zaťažená dobou vzniku textov. Všetko je síce temné, ale aj rozvláčne. Dialógy sú málokde, všetko je akoby len prerozprávane rozprávačom (aj vedľajšie línie a príbehy vypovedané inými postavami iným postavám). Delenie na odseky je dosť nedbanlivé, rovnako ako používanie jednoduchých viet.
Taký Bram Stoker (Draculov hosť a iné príbehy) ma bavil značne viac. Jeho diela vznikali okolo roku 1900 niesli viac drsnosti i hravosti.
Lovecraft napísal tajuplné historky, ktoré síce rozprúdia fantáziu, ale nevyvolajú strach či emóciu. Občas sa objaví zaujímavý dobrodružný nádych, ale ten je následne v silnom rozpore so „statickým“ spôsobom písania autora.
Možno práve to, že Lovecraft sa akoby snažil dať svojim dielam hĺbku, je Prichádza z temnôt občas únavné čítanie. Samotné nápady sú jednoznačne zaujímavé – samotná vesmírna hrôza je skvelým prepojením sci-fi a hororu, ale celkovo beriem knihu len ako zaujímavosť na doplnenie prehľadu.
50%