Janko Iša: Temnota z Pressburgu

Kladivák sa koncom roka v sprievode fanfár (a sympatickej marketingovej podpory) dovalil do kníhkupectiev. A niežeby búral hranice žánrovej literatúry, ale určite si zaslúži pozornosť fanúšikov akčnej fantastiky.

 

Ak chceme obísť české predobrazy, môžeme povedať, že Kladivák kráča svojou krvavou cestou v šľapajách Červenákovho Štrkáča (Chřestýš Callahan) či Fabianovho Marvina (Živého mě nedostanou!). Predovšetkým má ich odľahčený štýl a zmysel pre akciu plnú násilia a príležitostných gore brutalitiek.

 

Hlavný hrdina má niekoľko zásad, a podľa nich sa riadi. Jednoduché pravidlá, vďaka ktorým padá stále hlbšie do... ehm, problémov. Kladiváka tak skáče z jednej akcie do druhej a pritom ani nemusí byť hýbateľom deja. Stačí, že po akcii, musí nasledovať reakcia, a tak stále dokola.

 

Príbeh okolo tajomného rádu a prebudenia démona je vyslovene archetypálny. Akurát, že Kladivák nerozpúta veľkolepý boj preto, aby zachránil svet, ale preto, že sa chce pomstiť, pomasírovať si ego či jednoducho aby prežil.

 

Nad čitateľmi prahnúcimi po podrobných popisoch a vysvetleniach, mrdne Kladivák len plecom. A možnože za nimi pošle ešte aj neslušnú nadávku. Síce čo-to prezradí o svojej minulosti a občas pripomenie svoje predošlé poviedkové dobrodružstvo, ale konkrétne fakty o Ruke či jeho sile ostávajú neodhalené. Čo čitateľovi môjho typu vyslovene vyhovovalo. Posledné, po čom by som cez tieto Vianoce túžil, bolo čítať úvod k ďalšej fantasy/sci-fi ságe, kde sa len vysvetľuje a vysvetľuje...

 

Zápletky na rozpútanie akcii sú sympaticky osemdesiatkové („Nabehneme tam a všetkých pozabíjame.“) a nekompromisné („Aha kostol, zapáľme ho.“). Pohľad do tábora záporákov dodáva knihe rozmer moderného sprisahaneckého trileru, pravdou však je, že vedľajšie postavy sú viac-menej len jednorozmernými figúrkami. O to viac možno poteší nekompromisnosť, s akou ich autor vyhadzuje zo scény, keď už splnili účel. Prostredie Bratislavy je tiež dobre a s mierou využité a dopomáha čitateľovej predstavivosti. Za zmienku určite stojí aj netradičné (ale plne funkčné) použitie ilustrácií.

 

Zámerná priamočiarosť hlavného hrdinu i celej knihy sťažuje kritizovať jej určitú jednoduchosť. Hlavne v závere som sa však nevyhol pocitu, že všetky tie bojové eskapády boli len obyčajným dňom v živote hlavného hrdinu, bez toho, aby sa jeho postava nejako zmenila či vyvinula. Možnože sa dočkáme v ďalších dieloch. Pretože je jasné, že chceme viac takýchto drsňáckych príbehov.

 

Temnota z Pressburgu je oddychová mlátička s dostatočným množstvom dostatočne brutálnych zabijakov, aby ste sympatickému (takmer) hrdinovi držali palce a s napätím čakali, ako to všetko dopadne.

 

Hodnotenie: 70%

 

Janko Iša: Temnota z Pressburgu 

Vydavateľstvo:  Artis Omnis

Jazyk: slovenský

Počet strán: 256

Väzba: brožovaná

Rok vydaia: 2016
 

Napísané pre www.sarden.cz