Jozef Karika: V tieni mafie, V tieni mafie II – Čas dravcov

20.02.2011 16:04

Jozef Karika napísal prvú knihu už v roku 2003. Fanúšikom beletrie a hororu sa predstavil v roku 2008. Pre väčšinu bežných čitateľov sa však zjavil až v roku 2010. Bez okolkov povedané, bola to hlavne zásluha mediálnej kampane vydavateľstva Ikar, ktorá sa románom V tieni mafie rozhodla vytvoriť akúsi konkurenciu pre „real fiction“ trileri Dominika Dána od Slovartu. Dnes to vyznieva, akoby už vtedy v Ikare tušili, že pri jednej knihe neostane...

 

Skrátka, fenomén Jozef Karika bol na svete. Na tom by nebolo nič až tak zvláštne, veď na témach slovenského podsvetia sa zviezli už aj Peter Pišťanek, Rudolf Benko, Peter Doktorov, Agda Bavi Pain, Jano Hargaš (Gustáva Murína som nespomenul naschvál :-)). Zaujímavý je však fakt, že V tieni mafie je naozaj dobrá kniha. Nie však úžasná. A na tento fakt naši recenzenti často zabúdajú. Kým v recenziách napr. na Chinu Miévilla nemajú problém na rovinu povedať, že autor nie je schopný uveriteľne popísať nejakú postavu, pri domácej tvorbe sú akýsi zdržanliví, akoby sa báli - veď ide o chlapíka od vedľa. A tak sa tvárime, že Dominik Dán nemá miesto uveriteľných policajtov len ploché figúrky a že Jozef Karika nemusí vo svojich knihách škrtať.

V tieni mafie by zniesol viacero „nepublikovaných pasáží“, pretože hlavne pri hlavnej postave badať, že množstvo textu venujúceho sa školským časom Michala Harvana je zbytočne predimenzované. Pre uveriteľnosť hrdinu by stačilo aj menej údajov z minulosti. Pred nudou z Michalovho bežného života zachraňuje predovšetkým fakt, že Vojtech Drachar je väčšinu času zaujímavejšia postava a niekoľko porno scén tiež poteší. Mne osobne sa kniha potom, ako sa sústredila na Harvana (čiže tretia časť), už ani nechcela čítať. K záveru však vďaka intrigám a akčnosti (čiže zase vďaka Dracharovi) príbeh naberal na obrátkach a na konci predsa len ostáva pocit z dobre odvedenej roboty.

Pri Karikovi by sa nemalo zabúdať ani na politické pozadie jeho písania. Z jeho knihy je jasné, k akej voličskej skupine patrí, no módna (SME) vlna kritizovania socialistov sa mu mierne vymyká z rúk. Bolo by v poriadku keby svoje názory na politiku podával prostredníctvom postáv, on však káže. Miesto postáv, necháva hovoriť rozprávača, o ktorom čitateľ nič nevie, a tak to celé pôsobí príliš prvoplánovo. Rovnako je očibijúce, že sa autor vyhýba vyjadreniu ku podvodom a kauzám pravicových vlád. Kým Mečiarovej a Ficovej vláde venuje množstvo textu, tie Dzurindove odbije poznámkou, že niekto v krčme nadáva na novú vládu. Je to škoda, pretože v knihe je scéna, kde jedna z postáv vyjadruje svoj negatívny názor na ľavicové zadlžovanie štátu a vzhľadom na charakter a postavenie tejto osoby, je to prirodzené a uveriteľné, práve preto by sa autor mal viac snažiť svoje názory vložiť do úst svojich hrdinov.

Tak trochu nečakane vtrhol na scénu V tieni mafie II: Čas dravcov. Hneď som sa potešil, že kniha má o sto strán menej ako jej predchodca. Vzápätí som zažil šok. Úvod príbehu bol pre mňa absolútne nezaujímavý a zbytočný. Siahodlhé opisy jednoduchých vecí a použite šablóny „a teraz vám vyrozprávam celú minulosť tejto postavy“ boli na hrane znesiteľnosti. Zrejme si to však uvedomil aj autor a na ďalších stránkach pracuje s minulosťou omnoho šikovnejšie a necháva ju vyplávať na povrch vtedy, keď je to potrebné pre príbeh.

Áno, Čas dravcov sa postupne zlepšuje a najsilnejšie momenty sú na jeho konci. Netreba však veriť prvým PR recenziám, kde sa písalo o nejakej non-stop akcii a brutalite. Shock efekt si Karika vyčerpal pri prvej knihe, a teraz už len ukazuje, že stále vie prekvapiť, no v tých ľudskejších rozmeroch – napríklad vykreslenie Bábkara je určite vrcholom knihy.

Čo sa týka politických názorov, značne situáciu vylepšuje práve postava Bábkara, pravicové vlády sú však opäť predstavované ako záchrancovia a tí čo zastavia korupciu a kradnutie. Opäť to bez bližších faktov vyslovuje rozprávač a navyše efekt zmeny vlády sa nikde v príbehu neodrazí, čo je v súvislosti s knihou o nezničiteľnosti mafie opäť trochu paradoxné.

  Okrem rozpačitého úvodu a politickej korektnosti k pravici možno dvojke vytknúť jej menšiu sústredenosť. Opäť sa mohlo (a malo) škrtať, aby nedochádzalo k opakovaniu myšlienok a neustálemu sa vracaniu k predošlým situáciám. Avšak aj keď Čas dravcov pôsobí, že bol šitý príliš horúcou ihlou, je to ako celok solídny triler, ktorý síce zaostáva za jednotkou (je to spôsobené aj tým, že ide o priame pokračovanie príbehu), no poteší, že autor sa pohral s technikou rozprávania a občas sa dokonca zahrá na Thomasa Harrisa (čo je však trochu dvojsečné, keďže autorovi sa podarili len prvé dva romány zo série o Hannibalovi Lecterovi).

Na jeseň sa chystá voľné pokračovanie „kníh V tieni mafie“ a tak ostáva len veriť, že Karika využije príležitosť a dokáže spojiť klady prvých dvoch románov a eliminuje nutkanie byť ďalším Michalom „voľte Ivetu Radičovú“ Hvoreckým a ukáže vydavateľom, že slovenské publikum chce čítať slovenské akčné trilery. A pokojne aj tie bez Mečiara...

Hodnotenie: 80%
Jozef Karika: V tieni mafie
Počet strán: 328
Väzba: pevná
Rozmer: 125×200
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2010

Hodnotenie: 60%
Jozef Karika: V tieni mafie II - Čas dravcov
Počet strán: 232
Väzba: pevná
Rozmer: 132×207
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2011