Moja naj kniha

12.05.2010 13:54

Žasol som nad odvahou STV, keď do záplavy tancujúcich celebrít vtrhla s „formátom“ hlasovania za najlepšiu knihu. Štátna televízia má vďakabohu aj povinnosť vzdelávať a tento program pekne zapadol do definície náučných relácií. Dokonca ma milo prekvapila aj akčná upútavka. Stále viac som však zisťoval, že takmer nikto o tomto projekte nevie. Nekupujem si síce lajfstajlové časopisy ani mienkotvorné denníky, ale na základe reakcie môjho okolia, som začal tušiť, že čo sa týka osvety, čosi tu škrípe.

 

Trochu sklamaný, že sa o naj knihe málo hovorí, som začal študovať pravidlá na stránke projektu. Vždy doteraz som mal absolútne jasno, aká je moja top knižka. R.U.R. od Karla Čapka. Hups. Hlasovať nemožno za divadelné hry... Škoda. Stále si však myslím, že práve toto dielko patrí k najčítanejším dramatickým textom medzi beletristickými čitateľmi. Zrazu som stál pred dilemou: 1984 alebo Mechanický pomaranč? Keď som si však pozrel výsledky v iných krajinách, videl som, že tam slušne bodovali domáci autori. Tak prečo nie aj u nás... K tomu najlepšiemu, čo znesie zrovnanie s modernou svetovou prózou, patrí Tma Ondřeja Neffa. Hups. Hlasovať možno len za knihy, ktoré boli preložené do slovenčiny... Škoda. Stále si však myslím, že len masochista by prekladal z češtiny podobné klasiky. Okrem toho mám pocit, že takto je z hry aj napr. Hašekov Švejk a mnoho iných československých autorov.

 

Aby som náhodou niekomu neukrivdil, spýtal som sa na fóre projektu, ako je to s knihami ako R.U.R či Vojak Švejk. Do dnešného dňa som nezískal reakciu. Možno som sa len nepýtal dostatočne priamočiaro... Keďže som sa stále nevedel rozhodnúť medzi Osemdesiatštvorkou a Pomarančom, hľadal som opäť doma. Tisícročná včela, Červené víno, Živý bič... A mám to! Útla poviedková zbierka z pera talentovaného slovenského spisovateľa. Nezameniteľný štýl, skvelá práca s jazykom, zaujímavé pohľady na alternatívny vývoj slovenských dejín. Štefan Huslica: Niekedy. Nenápadná kniha vyšla v roku 2004 v malom vydavateľstve AM-Skalka, ale rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo sa u nás vyprodukovalo. Nemyslím, že sa pretrhne vrece s nomináciami práve pre toto dielko, rozhodne však stojí za pozornosť všetkým, čo sa zaujímajú o slovenskú literatúru.

 

Na záver si už len povzdychnem, že k hlasovaniu ma to nepustilo, kým som nevyplnil políčko telefónne číslo. Škoda, že momentálne žiadny telefón nemám. Asi by som sa mal vrátiť do jaskyne...