P. D. Jamesová: Potomci lidí

03.08.2012 23:38

Ďalšia kniha, ktorú som docenil, až keď som mal dostatok „dovolenkovej“ pohody. Jedného dňa sa prestali rodiť deti... Asi všetci, čo sa trochu zaujímame o sci-fi poznáme film podľa tejto knihy. Režisér Alfonz Cuarón ukázal, že má kusisko talentu, ale zjavné bolo aj to, že scenár (napriek originálnej zápletke) je jedna veľká obyčajnosť. Prečo teda čítať knihu? Lebo je značne iná ako film.

Film a kniha spracovávajú rovnaký motív, majú niekoľko styčných bodov, ale je sú to skôr dva príbehy v rovnakom svete. Hlavný hrdina Theo je bratranec guvernéra Anglicka a kedysi bol jeho poradcom. Preto hŕstka aktivistov dúfa, že by mohol niečo v ich krajine zmeniť.

Potomci lidí nemajú až tak ďaleko od 1984 Geroga Orwella. Aj tu je deprimovaný hrdina v totalitnom svete, aj tu je skrývanie a zákulisný boj proti systému. Ale Jamesová píše pomerne citlivo a z knihy nejde až taká mrazivosť.

Z počiatku som knihu odvrhol po prvých stranách. Pretože autorka celý potenciál sveta postihnutého neplodnosťou likviduje doslovným rozprávaním „a vtedy stalo toto“. Žiadne postupné odkrývanie, skrátka brutálny opis udalostí, ktoré viedli k terajšiemu stavu. Po vzore Winstona z 1984 si navyše hrdina začne písať denník, ktorý by som bez mihnutia oka z knihy vyhodil. Našťastie týchto zápiskov nie je veľa a ku koncu knihy majú aký-taký zmysel.

Príbeh nemá nejaký extra vývoj. V podstate ide o opis sveta a postupné prenikanie rebelantských myšlienok medzi ľudí. Veľmi zaujímavé je napríklad Prepustenie zo života (dobrovoľná smrť) ale aj téma trestaneckej kolónie a práv väzňov. Rovnako ako vo filme je jedným z motívov aj prisťahovalectvo. Autorka dobre pracuje so vzťahmi medzi Theom a jeho exmanželkou a šikovne sa pohráva aj so vzťahmi medzi Theom a Radou.

Až v druhej časti, kedy začína útek sa veci začnú hýbať naozaj. V podstate ide o vykryštalizovanie vzťahov vo vnútri skupiny rebelov, kde sa opäť ukáže autorkina zdatnosť v popise charakterov. Kniha po celú dobu neponúka ani len náznak riešenia (hlavnému hrdinovi je jasné, že ani v prípade prevratu by sa veľa nezmenilo). V druhom dejstve sa síce všetko rozbehne, ale čitateľ cíti, že ide len o určitú druh samospádu. Aj preto Jamesová musí vytiahnuť zázračnú paličku a musí vykúzliť nejaký koniec. Záver je to zvláštny a pri tom prijateľný, ale nezbavil som sa pocitu, že niečo malo byť inak.


Ako alternatíva k filmu či 1984 rozhodne zaujímavé, ako príspevok do žánru mierne neokresané.

65%