Richard Brenkuš: Sabotáž na okraji vesmíru

Richard Brenkuš sa zjavil pred pár rokmi. Získal štvrté miesto v Martinus Cene Fantázie, vyhral Fantáziu Award a zhrabol aj prvenstvo v súťaži ScifiKozmos. A vzápätí prichádza jeho prvý román.

 

Sabotáž na okraji vesmíru má vyše tristo strán. Čo je číslo, ktoré ma pri prvotinách vždy desí. A zjavne ma ešte nejaký čas desiť bude...

 

Hlavný hrdina žije v podzemnom meste, kam sa ľudstvo uchýlilo po apokalypse. Pestuje a díluje trávu a popri tom nás zoznamuje s pravidlami, „kastami“ a históriou obrovského krytu. Do života sa mu pripletie pekné mladé dievča, s pomocou ktorého plánuje rozšíriť svoje drogové teritórium. Lenže vtedy na scénu nakráča ktosi, kto sľubuje zmeniť celý svet...

 

Brenkušov román plynie pozvoľna. Čitateľ tak môže bez problémov preniknúť do atraktívneho postapo prostredia. Faktom ale ostáva, že po dvesto stranách sa príbeh dostane len do bodu, ktorý je uvedený už v anotácii na obálke knihy. Autor totiž príbeh odvíja krok za krokom. Doslovne. Vždy, keď je hlavný hrdina niekam zavolaný, alebo ide za kšeftom, tak celú jeho cestu prejde aj čitateľ, bez akéhokoľvek urýchľujúceho strihu. Textu je zbytočne veľa. Na moje prekvapenie jeho čitateľnosť značne vylepšuje členenie na množstvo „hviezdičkových predelov“ (aj v rámci jedného dialógu či opisu).

 

V prvej polovici románu je asi len jedna akčná scéna. A práve ona ukazuje, čo by Sabotáži prospelo. Akcia a dynamika. Potom by som možnože necítil potrebu riešiť slabú uveriteľnosť niektorých základných myšlienok príbehu. Už len fakt, že nikto z inžinierov(!) neskúma stav vonkajšieho sveta, bol pre mňa dosť problematický. A bolo mi zaťažko uveriť aj tomu, že zmutovaný cudzinec nedostal hneď z príchodu pár elektrických impulzov, nebol odvlečený do izolácie, kde mu neposkytli školenie z waterboardingu ani nenanútili dávku thiopentalu a LSD, a nebol mu zhabaný majetok, a jeho prístroj (a poprípade aj mozog) nebol podrobený všemožným vedeckým analýzam...

 

Napriek tomu, že som preskakoval niektoré zdĺhavejšie pasáže a občas som prevracal oči nad opakovaním určitých udalostí, ma čosi poháňalo vpred. Možno zvedavosť, ako to všetko dopadne. A nechcem byť na knihu opäť zlý, ale zrejme aj naivita hrdinu, ktorý až v závere začne klásť otázky, ktoré väčšine(?) čitateľov napadnú už v úvode (v dôsledku čoho je bleskové vytriezvenie hlavnej postavy zase menej uveriteľné).

 

Sabotáž na okraji vesmíru je rozporuplné dielo. Je miestami naivné a zbytočne ukecané. Zároveň sa však nečíta zle a tých pár akčných scén, ktoré má, je veľmi dobrých. Slušne funguje aj jeho obrazotvornosť - či už pri putovaní vesmírom alebo tunelmi mesta. A sympatie si u mňa získali aj názvy zbraní a techniky (Rachot 5mm, Hroch). Stále si však myslím, že vo forme poviedky či novely by išlo o oveľa zaujímavejší počin.

 

 

Richard Brenkuš: Sabotáž na okraji vesmíru

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Rok vydania: 2016

Obálka: Pär Olofsson

Väzba: mäkká

Počet strán: 334

 

Napísané pre www.fandom.sk