Rozhovor s Michalom Hvoreckým

10.05.2010 18:48

 

Michal Hvorecký lezie mnohým na nervy už len preto, že je úspešný. Tomu zvyšku lezú na nervy jeho politické či etické názory. Ako sa však zdá, čítajú ho všetci...

 

Od začiatku svojej tvorby pútal pozornosť. Napriek písaniu SF, nepatril do geta fandomu, ale aj „tí druhí“ naňho často hľadeli cez prsty. Napriek tomu mu obe strany prejavili obdiv (Cena Karla Čapka, Poviedka). Písal o našich veciach, našich témach, ale písal ich pre tých druhých. Vyhýbal sa všetkým škatuľkám a spoločnosť bola nútená vytvoriť samostatnú škatuľu s menom HVORECKÝ.

 

Kedysi bol označovaný za zástupcu slovenského kyberpunku, dnes sa o ňom hovorí ako o jednom z najúspešnejších domácich spisovateľov.

 

Michal Hvorecký sa narodil v roku 1976 v Bratislave, doposiaľ mu vyšlo šesť kníh. Niektoré diela boli preložené do češtiny, nemčiny či poľštiny. Okrem kníh píše aj novinové články, úvahy, eseje, glosy. V roku 2009 získal Medzinárodnú novinársku cenu.

 

V máji vychádza jeho nový román Dunaj v Amerike.

 

Prečo píšeš?

Písanie je môj spôsob vnímania a chápania sveta. Písať nie je vždy len pôžitok. Ale nepísať je pre mňa oveľa horšie.

 

Pre koho píšeš?

Pre všetkých, ktorých to zaujíma. Teším sa, že žijem v krajine, kde kniha jednoducho vyjde a ľudia si ju môžu prečítať, ak ich zaujíma. Keď som bol dieťa, nebolo to tak.

 

Tvoje predošlé knihy mali niečo ako slogan – či už „román o mäkkých veciach v tvrdom svete“ alebo „román o mladej generácii a jednej škandalóznej kariére“. Dal by sa jednou vetou charakterizovať Dunaj v Amerike?

Príbeh o láske, ktorá stála na vode.

 

O Plyši si svojho času povedal, že je to tvoja najosobnejšia kniha. Ako je na tom aktuálny román?

Dunaj v Amerike by som nenapísal, keby som dve sezóny nepracoval na dunajských lodiach. Ale hlavný hrdina Martin Roy nie som ja. Je v ňom iste veľa zo mňa, ale oveľa viac z mužov, ktorých som na palube stretol.

 

Všetky tvoje doterajšie knihy zvádzali boj medzi značným úspechom u čitateľov a tvrdými kritikami mnohých recenzentov. Ako vnímaš Dunaj v Amerike – je napísaný rovnako ako predošlé príbehy, alebo si skúsil niečo iné?

Ja si myslím, že je to značne odlišná kniha od tých predchádzajúcich, ale hodnotenie prenechám iným.

 

Často sa hovorí, že budúcnosť už dobehla väčšinu kyberpunkových autorov. Aký máš názor na dnešný kyberpunk?

Priznám sa, ani som nevedel, že sa tento žáner ešte stále píše. Myslím si, že dnešní autori sú už asi skôr epigóni. William Gibson píše trocha konvenčné trilery a Neal Stephenson hrubizné opusy o barokovej ére. Ale fantastika už väčšinou nie je obskúrna záležitosť fanzinov, ale súčasť mainstreamu. Prispeli k tomu autori ako Ballard, ktorého obdivujem. Pre mňa bol kyberpunk vždy skôr postoj ako literárny štýl či téma. Páči sa mi na ňom punková radikálnosť a pocit kritičnosti a vzbury. Nedávno som čítal rozhovor s Malcolmom McLarenom, v ktorom povedal, že najväčší pankáči dneška sú bankári, pretože robili punkové investície a zničili svetovú ekonomiku. Všetko je hore nohami.

 

Eskorta i Pastiersky list vyšli ako audio knihy, ako vidíš budúcnosť média takéhoto druhu?

Ja ho už beriem ako samozrejmosť. Audioknihy pravidelne počúvam v aute aj v iPode. Ak príde ďalšia ponuka urobiť cédečko, budem za.

 

Tvoje prvé zbierky poviedok Lovci & zberači aj Silný pocit čistoty vyšli už niekoľkokrát a v istom slova zmysle ide o kultové knihy. Neplánuješ sa vrátiť k poviedkam?

Vraciam sa k nim často. Ak nazbieram dosť dobrých, vydám ich.

 

Vo svojich začiatkoch si zaznamenal niekoľko úspechov v literárnych súťažiach, ako veľmi boli pre teba tieto súťaže dôležité?

Nijaké extra úspechy to neboli. Určite by som písal aj bez nich.

 

Sleduješ aktuálny česko-slovenský knižný trh? Máš obľúbených domácich autorov?

Čítam veľmi veľa. Obľúbených autorov mám plnú knižnicu.

 

Ako by si charakterizoval vývoj teba ako autora po dvoch zbierkach poviedok, zbierke esejí a štyroch románoch?

Stále sa učím niečo nové. Skúsenosti, ktoré som dosiaľ nazbieral, sa pokúsim uplatniť pri ďalšom písaní.

 

Čo pripravuješ najbližšie?

Turné po trinástich slovenských mestách s novým románom. A keďže som dva roky skoro nič nezarábal, aby som mohol písať, vážne sa musím zamyslieť nad tým, z čoho budem žiť.

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Publikované na: www.sarden.cz