Čítanie na jeseň

12.09.2014 14:33

Cez leto som zvykol čítať všetky možné bestsellery (staré, nové, žánrové, mainstreamové...). Potom ešte počas leta som zvykol pod hlavičkou „Čítanie na leto“ napísať (pomerne skratkovito), ako sa mi páčili. Tento rok mi život trochu skomplikoval pobyt v nemocnici, kde som nemal až takú chuť čítať a čo bolo horšie, už vôbec nie písať.

K čítaniu som sa napokon donútil (pre akúkoľvek liečbu nie je nič horšie ako nečinnosť mozgu) a teraz, keď sa blížia dlhé jesenné večery, som si povedal, že niečo o tom aj napíšem. Jednu multi-mikro-recenziu. Ak chápete... Ak nie nevadí, aj tak čítajte ďalej.

Anthony E. Zuiker, Duane Swierczynski: Level 26 - Temné odhalenia, Dan Brown: Peklo, Tomáš Varga: Grázel, Hugh Laurie: Obchodník se smrtí, Lee Child: Únos

 

Anthony E. Zuiker, Duane Swierczynski: Level 26 - Temné odhalenia

 

Sériu Level 26 mám celkom rád. Ale stále viac kvalitatívne klesá. Tretia kniha s názvom Temné odhalenia (a každý si ju bude pamätať pod názvom Labyrint :-)) je slabšia ako obaja predchodcovia. Predovšetkým preto, že ide o štýl „future CSI“. Čiže Dark je súčasťou supertímu, ktorý má neobmedzený prístup k peniazom, najlepšej technike i všetkým informáciám. Úplne sa tak vytráca čaro nejakého pátrania či prekonávania prekážok.

Miestami som mal pocit, že aj James Bond je omnoho realistickejší než Steve Dark. Celá logika hľadania vraha je v tom, že Dark sa zamyslí a vzápätí si z prsta vycucne, čo bude ďalší netvorov ťah, pretože veľký Steven sa vie do neho vžiť.  Navyše zvyšky starého tímu sú tu (podobne ako v „dvojke“) úplne zbytočné a vidno, že autor ich tam drží len nasilu.

Minimálne téma románu je zaujímavá, pretože vrah tentoraz využíva verejnosť na to, aby mu „odobrila“ vraždy. Väčšina obetí si svoj osud akože zaslúži. Zaujme aj zakomponovanie europarlamentu, ale americký pohľad na „našich“ poslancov je úsmevne naivný.

Autori chceli napísať trilógiu, tak ju napísali, a v prípade ďalších kníh ostáva dúfať, že sa vrátia k poctivejšej detektívke.

Hodnotene: 50%

 

Dan Brown: Inferno (Peklo)

 

Na lete je super to, že sa vám (mne) nechce príliš premýšľať a bavia vás (mňa) aj „menej hodnotné“ knihy. Peklo Dana Browna (že vraj naj kniha roka 2014 na Slovensku!) by som ale ešte raz počúvať nezniesol asi nikdy.

Peklo som mal ako audioknihu. A bolo to PEKLO. Už príbeh samotný je hrozne tupý a čitateľ/poslucháč vie takmer všetko odhadnúť dopredu, ale spôsob rozprávania, ako to predviedol Miroslav Táborský ma desil v snoch. Do určitej miery za to môže autor predlohy – lebo všade pchá trápne myšlienkové pochody (Bože, postrelili ma. Niekto sa ma pokúsil zabiť! Chceli ma zavraždiť!), ale už dávno som nikoho nepočul tak tlačiť na pílu emóciu a súčasne šepkať všetky výkričníky.

Peklo je najhlúpejšou knihou Dana Browna, čo som čítal. Doma mám Aj Stratený symbol, ale po tomto zážitku ostal neotvorený. Pre úplnosť moje hodnotenia predošlých kníh: Digitálna pevnosť 60%, Anjeli a démoni 80%, DaVinciho kód 60%, , Bod klamu 40%.

Hodnotenie: 20%

 

 

Tomáš Varga: Grázel

 

Pod ruku mi prišla aj novela Grázel od Tomáša Vargu. Táto zaujímavá gangsterka vyšla v Literárnom klube (resp. K.K Bagala) a dostala sa do finále Anasoft litery 2014. Je to príjemné rozprávanie mladého chalana o jeho živote a predovšetkým o jeho otcovi. Knižka zobrazuje drobných zlodejíkov a špekulantov a popri tom vykresľuje vzťah otca a syna. Predovšetkým ide o vtipné čítanie. Občas pocítite, že išlo o rozšírenie poviedky – niektoré pasáže s hlavným príbehom nesúvisia, ale je to sranda.

Nájdeme tu aj kopu ilustrácii, ktoré dotvárajú undergroundovú atmosféru, ale občas by nezaškodil trochu netradičnejší uhol záberu, aby kresby vyzneli komiksovejšie/akčnejšie.

Ledabolé rozprávanie dokáže navodiť v závere aj nejakú tú emóciu, ale celkovo ide o jednoduchší typ literatúry než bol napr. trochu podobný Koniec sveta (Agda Bavi Pain). To však nijako neznižuje pútavosť tejto knižočky, skôr naopak.

Hodnotenie: 70%

 

Hugh Laurie: Obchodník se smrtí

 

Román „od Dr. Housa“ Obchodník se smrtí som mal v merku už dlhšie. Konečne prišiel jeho čas. Hugh Laurie napísal špionážny príbeh, a napísal ho svojsky. Pestrý slangový jazyk, vtipné postrehy zo života, atraktívna téma tajných agentov... Ale neubránil som sa dojmu, že kniha je až príliš napísaná lážo-plážo. Teda autor sa stále drží svojho štýlu, hlavný hrdina je stále frajer a za každých okolností sarkastický frajer, ale občas by nezaškodilo pridať na tempe.

Práve vzhľadom na spôsob rozprávania je prekvapivé do akej epickej šírky je príbeh ťahaný. Z Británie sa dostaneme do Álp i Afriky, nevyhneme sa ani útoku na americké veľvyslanectvo. A hlavný hrdina neustále melie a každý detail obkecáva - síce vtipne, ale vzhľadom na množstvo strán občas aj únavne.

Kniha ako stvorená na pláž alebo podriemkavanie v kresle pri krbe, skrátka na pomalé alebo prerušované čítanie. V jednom zábere je trochu ťažším kúskom.

Hodnotenie:  60%

 

Lee Child: Únos

 

Child je profesionál a presne vie, čo píše a pre koho to píše. Už minule ma zaujal, aj keď Nemáš čo stratiť je o niečo slabší než aktuálny Únos.

Príbeh je opäť relatívne jednoduchý a veľa sa chodí z miesta na miesto (resp. opakovane na tie isté miesta), ale aj teraz je tu pridaná hodnota toho, že autor čosi o armáde vie a jeho hrdinovia majú skrátka gule. Jack Reacher je vynikajúca postava -  na prvý pohľad tuctový samotár, bývalý vojak (vojenský policajt), ale v príbehu únosu a následného pátrania a vyjednávania je vynikajúcou voľbou. O finálnom účtovaní bez štipky pátosu ani nehovoriac.

Nevravím, že hlavného hrdinu som si niekedy predstavoval ako Toma Cruisa, ale normálne ma mrzí, že film Jack Reacher: Posledný výstrel mal skôr dobré kritiky, než horibilné tržby. Mohla to byť pekná filmová séria.

Hodnotenie: 70%